Autori pracujú v Metropolitnom inštitúte Bratislavy (MIB)
Nedávno vzbudila rozruch zverejnená štatistika Štatistického úradu SR z posledného sčítania obyvateľstva z roku 2021 o tom, že na Slovensku máme neobývaných takmer pol milióna bytov a vyše 285-tisíc domov, z toho takmer stotisíc v Bratislavskom kraji.
Pritom v Bratislave pokračuje stavebný ruch, hoci utlmený vysokými úrokovými sadzbami, a developeri ďalej pripravujú desiatky rezidenčných a zmiešaných projektov. Kto sa prejde po bratislavskom Ružinove, asi ťažko uverí, že by až tretina ružinovských bytov mala byť neobývaná, ako vyplýva zo štatistiky. Koľko bytov je teda prázdnych v Bratislave a aký veľký problém predstavujú dlhodobo neobývané, napríklad takzvané investičné byty?
Bratislava rastie
Počet (nových) disponibilných bytov na trhu je dôležitý z hľadiska vytvárania dostatočnej ponuky bývania pre populačný rast (ak je v danom meste prítomný) či pre zvyšovanie životnej úrovne. Môžeme polemizovať o skutočnom počte bývajúcej populácie v Bratislave, no zatiaľ bez pochýb rastie tempom niekoľko tisíc osôb ročne (aj Bratislava možno v strednodobom horizonte narazí na limity rastu ťahaného vnútornou migráciou zo Slovenska – ale o tom čoskoro v pripravovanej demografickej prognóze).
Za posledných desať rokov sa celkový prírastok trvalo bývajúceho obyvateľstva hlavného mesta pohybuje v rozpätí od 1300 do takmer 5000 obyvateľov ročne (s výnimkou roku 2021, keď bola mobilita obyvateľstva z dôvodu pandémie na minime). Už tento populačný rast sám osebe vytvára dopyt po novom bývaní v Bratislave, kde za posledných osem rokov pribudlo v priemere 2400 dokončených bytov ročne.
Súčasne množstvo osôb obývajúcich jeden byt klesá s meniacou sa sociálnou a demografickou štruktúrou našej spoločnosti, no tiež s rastom životnej úrovne. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2021 žije v Bratislave v jednom byte priemerne 1,9 obyvateľa, čo predstavuje mierny, no významný pokles od roku 2011, keď to bolo 2,1 človeka.
