Autor je komentátorom portálu noviny.sk
Symboly a gestá sú v politike dôležité. Minimálne od Adolfa Hitlera v tom musia mať jasno aj úplní diletanti moci. Keď Robert Fico zvolal na 17. novembra slávnostný povolebný snem strany, zároveň ním oslávil koniec Nežnej revolúcie.
Jeho oponenti si to nemusia pripúšťať, ak ich realita priveľmi bolí, priaznivci však odkazu rozumejú. Iste, odporcom zostáva nádej, že oslava bola predčasná, no jej význam sa tým nijako nemení.
Mylná predstava, že Robert Fico zvíťazil napriek tomu, čo je zač, vychádza z nesprávneho predpokladu, že volič je slaboduchý. Rozhodujúci volič nie je retardovaný, ale nenávistný. Robert Fico vyhral voľby práve preto, aký je. Ľudia si ho vyberali vedome, ponúkal, čo chceli. Chyba úsudku pramení v predstave jednotlivca, že všetci považujú za dobro to isté čo on.
V tom okamihu si to nik nemohol uvedomiť, ani on sám, ale Robert Fico vyhral už voľby 2020. Okamžite síce bolo jasné, že nezvíťazila demokracia ani právny štát, no Smer vtedy vyzeral ako politická mŕtvola v pokročilom štádiu rozkladu. Spomeňme si, že od Roberta Fica vtedy ušiel dokonca aj Erik Tomáš, ktorého politický život nemal iný zmysel ani náplň než osobu predsedu.
