V stredoveku boli ulice úplne tmavé, dochádzalo k úrazom a zločinom všetkého druhu. Na večeru k priateľom sa chodilo za splnu. Napriek tomu sa pouličné osvetlenie nepresadzovalo len tak ľahko.
Noviny Kölnische Zeitung v roku 1819 publikovali celú litániu argumentov vrátane presvedčenia, že lampy zasahujú do „Božieho plánu sveta“, ktorý predurčuje „v noci tmu“.
Po dvesto rokoch možno povedať naše obľúbené: dopadlo to ako vždy. Množstvo svetla posielame celkom zbytočne do vesmíru a nevhodnou farbou verejného osvetlenia ubližujeme sebe aj životnému prostrediu. Je to tak asi preto, lebo (pozor, ďalšie klišé, tentoraz pravdivé) pokrok nezastavíš. A práve preto raz (v Bratislave už v budúcom storočí) opravíme aj tie chyby, ktoré sme narobili po ceste.
Nič to však nemení na fakte, že životný priestor bolo treba osvetliť a dnes ani najkonzervatívnejší z konzervatívcov nežiadajú temné ulice.
Napriek tomu sa na pokrok neprestalo kliať, lepšie povedané, na jeho dokonalé synonymum progres a jeho odvodeniny (v jazykovede sa im hovorí deriváty) ako progresívci a progresivizmus.
Pred poslednými voľbami niektorí politici vypúšťali tieto slová z úst s tónom a výrazom tváre, ako keby hovorili o kanalizačnom obsahu.
