Autorka je historička a poradkyňa pre diplomaciu a protokol
História prináša veľa zaujímavých paradoxov a jedným z najväčších bolo, keď sa prapravnučka kráľovnej Viktórie - kráľovná Alžbeta II. - stretla s pravnukom jej írskeho poddaného Patrika Kennedyho - americkým prezidentom Johnom F. Kennedym - na najvyššej úrovni ako s rovnocenným partnerom. Bola to dlhá cesta vydláždená ambíciami.
Ak ambície nie sú vysoké, tak to nie sú ambície
Patrik Joseph Kennedy bol muž s veľkými ambíciami. Vedel, že peniaze a majetok sú kľúčom, ktorý otvára prísne strážené dvere do vysokej spoločnosti až k politike.
Na túto cestu vykročil aj jeho syn Joseph Kennedy, ktorému sa podarilo neuveriteľné: absolvoval právnickú fakultu na Harvarde a získal titul veľvyslanca USA pri dvore sv. Jakuba.
Jeho veľkým snom bol Biely dom, ale keďže sa jeho diplomatická misia skončila debaklom v predvečer druhej svetovej vojny, ambície preniesol na najstaršieho syna Josepha Kennnedyho juniora, ktorý tragicky zahynul.
Podľa pravidiel nástupníctva v kráľovských rodinách sa Josephov pohľad uprel na druhorodeného Johna a jemu, na základe svojich ambícií, chcel vydláždiť cestu k najvyššej méte dynastie Kennedyovcov, k Bielemu domu.

Po skončení druhej svetovej vojny sa zranený John F. Kennedy rozlúčil s nemocnicou aj s uniformou námorného dôstojníka. Otec mu našiel zamestnanie: stal sa korešpondentom Hearstovej tlačovej agentúry International News Service. Bol jej spravodajcom na zakladajúcej konferencii OSN v San Franciscu.
Novinárčina ho veľmi nebavila, uvažoval o kariére univerzitného profesora. Ale Joseph Kennedy chcel syna politika, čo nakoniec začalo vyhovovať aj synovi.
John Fitzgerald Kennedy sa stal poslancom za Demokratickú stranu. Do Kongresu prišiel v čase jej veľkej krízy po smrti F. D. Roosevelta a na začiatku studenej vojny. On sám dospel k rozhodnutiu, že bude kandidovať do Senátu za štát Massachusetts. Za jeho úspechom stála dynastia Kennedyovcov, ich peniaze a vďaka nim aj veľká novinka – televízia.