Autor je teológ a spisovateľ
Každý, kto čítal Borgesove poviedky, vie, ako rýchlo sa môže ľudský život zrútiť pod vplyvom orientálneho vynucovania úcty. A každý, kto ich nečítal, vie, že úcta nie je iba manuál dobrého správania na spoločenskej udalosti, ale pointa viacerých vlastností, z ktorých aspoň istá časť výrazným spôsobom vplýva na okolie.
Úcta je jeden z najstarších prejavov empatie, má blízko k obdivu a ešte bližšie k uznaniu. Môže však byť aj nepodmienená, vystavaná na jednoduchých spôsoboch správania, ktoré by sme väčšinou mali nadobudnúť od našich rodičov.
Úcta vo verejnom živote má svoje pravidlá, môže byť pietna – pri hrobe neznámeho vojaka, ceremoniálna – počas náboženského obradu alebo diskrétna na umeleckom predstavení.
A opäť žiadajú biblickú úctu
Z orientálneho despotizmu, ktorý si u nás, žiaľ, aj mnoho vzdelanejších ľudí mýli s Byzanciou, a teda z naozajstného orientálneho despotizmu Perzie, Asýrie, kultúr Sumeru a Ninive vieme, že úcta sa nemusí len nadobúdať, ale aj vynucovať.
V tejto praxi pokračovali európski diktátori Stalin a Hitler, no ich vynucovanie úcty a uznania predsa len prekračovalo odhodlanie mnohých ich obdivovateľov zabíjať.
V súčasnosti nie sme konfrontovaní s psychosadistickými praktikami vynucovania úcty a verejný život si v Európe vystačí s úctou a uznaním predstieraným, formalistickým a často vyprázdneným, ako sme videli počas augustových už schizmatických osláv SNP, kde politická kasta nebola schopná skonsolidovať svoju hrubosť a nevychovanosť a vysmiala sa padlým povstalcom, vojakom odboja a ich zahraničným spojencom, aby sa obdiv verejnosti odklonil od tých, ktorí si ho zaslúžia, smerom k nim, ktorí si ho chcú vykričať.
Okrem dobývania štátnej renty, systému premeny obratu a zisku štátu na dubajské apartmány púštnych Slovákov trpí súčasná nomenklatúra potrebou dobývania úcty.
Úcta, obdiv a uznanie sa však, ak nie ste starovekým panovníkom alebo Stalinom, veľmi dobývať nedajú. A v prípade, že sa odhodláte na masové vraždenie ako Hitler, dosiahnete iba to, že sa vás ľudia boja, no nikdy vás – s výnimkou slovenských agronacistov – nebudú uctievať a obdivovať.
Ak si teda nedokážete úctu zaslúžiť a ste presvedčený, že vám patrí, pretože ste napríklad tesne vyhrali voľby, a teda niekto by vám mal poďakovať za šikovnosť a spôsob, akým ste to vykonali, nemáte poruke, ak nie ste mezopotámsky tyran, neostáva nič iné, ako uveriť tomu, že ak sa vás ľudia boja, tak vás uznávajú.
