Autor je filozof a správca Nadácie otvorenej spoločnosti
Peter Pellegrini 17. novembra vystúpil v RTVS s mimoriadnym prejavom.
Správne ho označil za jednu z najvýznamnejších udalostí v dejinách Slovenska, no zároveň vyhlásil, že v roku 1989 išlo okrem boja za slobodu „aj o národnú emancipáciu“. Slovo národ v krátkom prejave zopakoval deväťkrát (!), čím sa prihlásil k pomýlenej, ahistorickej tendencii „nacionalizácie“ pôvodne spoločnej československej historickej udalosti.
Pamäť a spomínanie sú kľúčmi pre budovanie osobných aj kolektívnych identít. Rozpad Československa v roku 1993 preto predstavuje v oboch nástupníckych krajinách veľmi špecifický problém. Ako pristúpiť ku konštrukcii nových národných identít na troskách spoločnej minulosti?
Trend „znárodnenia“ minulosti je mimoriadne silný v českom prostredí. Tam Slovensko zo spoločných dejín vypadáva nielen v populárnej histórii, ale dokonca aj v rámci serióznej akademickej historiografie. Českí historici dnes do značnej miery píšu výlučne české dejiny 20. storočia. Je to ich veľká chyba a je chyba to u nás opakovať, čo presne predseda parlamentu urobil.
