Kódex, písaný či nepísaný, v slušnej spoločnosti je, že už len podozrenie na konflikt záujmov vylučuje z akéhokoľvek hlasovania príslušnú „konfliktnú“ osobu. V zákone, ktorý kategorizuje nemocnice, je pritom explicitne napísané, že vylúčený z hlasovania musí byť ten (tá), kto u prevádzkovateľa danej inštitúcie pracuje či je v nejakom vzťahu.
Keby teda malo stačiť podozrenie, je zrejmé, že ak dotyčná osoba pracuje v nemocnici, ktorá sa kategorizuje, má byť vylúčená z rozhodovania nezávisle od toho, kto ju nominoval.

Nemalo by to byť sporné, keďže ten konflikt, ktorý je meritom vylúčenia, existuje, ešte aj keby nominujúcim subjektom bol sám pánboh.
Otázka je, ako sa dá vysvetliť, že po toľkom humbugu a povesti, ktorá s ňou ide, Nemocnica Bory zápasí o zaradenie do vyššej kategórie.
Vstupovať do svedomia autor nikomu nemieni, len si myslí, že nemenšie zlo ako konflikt záujmov je politizácia zdravotníctva. Trebárs „krajčiovsko-matovičovské“ uprednostňovanie štátneho pred súkromným.