V žánri politického balastu je veľmajstrom Pellegrini. Statusy ako „veľkou výzvou, pre ktorú sa treba spojiť, je ľudské šťastie“ či „téma celospoločenskej dohody by mala vytvoriť platformu na budovanie štátu a štátnosti“ alebo „pred nami stoja civilizačné výzvy, ktoré sa dotknú života ďalších generácií“ a ďalšie sú obsažné asi ako „svetový mier“ (obvyklá paródia na súťaže Miss).
Demonštrácii vákua v lebke najväčšieho zberateľa ústavných funkcií sa nedalo odolať v situácii, keď doména „Pelle2024.sk.“ signalizuje, že tento hlboký filozof je kandidát na prezidenta. Teda údajný, lebo „oficiálne“ sa ešte nenahlásil. Hoci laická i užšia nelaická verejnosť berie jeho kandidatúru takmer ako tutovku. Drží sa totiž predpokladu, že spoločný kandidát Pellegrini je prvý neverejný dodatok koaličnej zmluvy.
Na strane druhej, sotvačo je márnejšie než „povedal Danko“. Zaznelo však, že jeho ideálny kandidát je Fico. A ešte, že možno aj SNS bude zvažovať vlastného kandidáta.
Pochybnosť o motivácii Fica tlačiť Pellegriniho do paláca zakladá nielen jeho „zrada“, ale aj táto otázka: je prezident z Hlasu, predseda NR z Hlasu (náhradník za Pellegriniho) a sedem ministrov z Hlasu mocensky reálny prepis volebného výsledku? Teda optikou Smeru.
