Ono je to vlastne fascinujúci príbeh. Založíte si kanál, ktorý postavíte na tom, že ste proti plateným fujky fujky mainstreamovým médiám, a tvárite sa, že ste jediný nezávislý. Obalamutíte časť spoločnosti a klamete ju dostatočne dlho. Pracujete so strachom, s nenávisťou a v jednom bode sa demaskujete.
Kým denník SME, Denník N, Aktuality aj Markíza majú úplne jasné ľahko dohľadateľné vlastnícke štruktúry, youtubové kanály vám pôvod svojich peňazí nepovedia. No čosi by vám mohol napovedať už ich obsah. Až nápadne totiž pripomína hybridné hrozby, o ktorých píše celý západný svet.
Poďme pokojne konkrétne - taká Mimi Šrámová kedysi piekla koláče, bola vzťahová terapeutka, robila v rôznych korporáciách. Postupne skúšala svoje šťastie najprv na štandardnejších platformách, neskôr pre E-report Fedora Flašíka. Neskôr sa osamostatnila a teraz už ťažko povedať, pre koho vlastne pracuje, pretože sa niekedy objavuje bez označenia, niekedy so Zetkom na mikrofóne, inokedy tam má napísané Teraz. Orientuje sa v tom ťažko, no trocha nám pomohla Miriam Šrámová sama.
Poslanec za SNS Ivan Ševčík si ju totiž za 1500 eur najal ako novú poslaneckú asistentku a ona v tom nevidí žiadny problém. „Zaujatosť či konflikt záujmov nevnímam. Poskytujem platformu na vyjadrenia respondentom. Nemám ani blog, ani publikačnú činnosť, ani analytické komentáre,“ tvrdí Šramová s tým, že len sprostredkúva názory a stanoviská a nemá povinnosť ich vyvažovať. „Umožňujem mojim respondentom vyjadriť ich názory, ktoré nekomentujem, necenzurujem, nehodnotím,“ povedala pre Aktuality.
Navyše povedala, že to vníma ako vyústenie kariéry redaktorky, ktorú zaujímajú bezpečnostné témy. Od niekoho, kto už má mesiace plné ústa konšpirácií a neexistujúcich konfliktov záujmov, je to pri najmenšom úsmevné. Jej kanál je plný dezinformácií, klamstiev a posledné týždne už sa nehanbí na svojom telegramovom kalendári častovať opozíciu, prezidentku a otvorene fanúšikovať súčasnej vláde. Samozrejme, v slobodnej krajine to môže robiť -, ale nedá sa tváriť, že potom niekto robí novinárčinu. V každom slušnom médiu by sa s takýmto prístupom neohriala ani týždeň.
Je to zaiste zaujímavý prístup, ak niekto hovorí, že sa dá skĺbiť práca redaktorky a poslaneckej asistentky akéhokoľvek poslanca. Každému, kto číta tento newsletter, by to zrejme malo a mohlo byť jedno. My v denníku SME vám môžeme garantovať, že nikto pre vládu ani opozíciu nepracuje. Platíte nás vy, predplatitelia. Lenže dezinfoscénu aj vďaka vládnej strane Smer sleduje nie malá časť ich voličov a jednoducho nám to nemôže byť jedno.
Robert Fico hovorí posledné týždne o nepriateľských médiách. Je jasné, ako si predstavuje tie priateľské - ako vazalov, ktorí budú fandiť všetkým jeho krokom. Ako Mimi Šrámovú. Ako Eriku Vincourekovú. To je ich predstava o tom, ako informovať o vláde. Bola to aj predstava Vladimíra Mečiara a sklony k tomu mal aj Igor Matovič. My už sme na to zvyknutí - každému premiérovi totiž zvyčajne trvá pár mesiacov, kým nás novinárov neznáša.
A to sme ešte nezačali diskusiu o tom, že tajná služba chytila spolupracovníka dezinformačného webu Hlavné správy Bohuša Garbára. Video ho usvedčilo zo špionáže v prospech Ruska, dostal trojročný podmienečný trest s odkladom na tri roky, peňažný trest 15-tisíc eur (ktorý mu neskôr odpustili) a trest prepadnutia majetku v hodnote tisíc eur. O koľkých ďalších príjmoch „alternatívy“ sa ešte dozvieme?
A kým dezinfoscéna rieši WHO, queer menšiny a gender ideológiu, u nás sa dočítate o kolabujúcom zdravotníctve. O nových nomináciách tejto vlády, o škandále v košickej župe, ale aj o treste pre synovca Pavla Pašku za machinácie vo verejnom obstarávaní. Môžete si prečítať analytické články našich kolegov z Indexu o stave verejných financií. Nie, u nás sa nedozviete o svetových superkonšpiráciách, ako svet ovládli židia. Neprečítate si u nás ani o tom, ako mala pandémia vyhladiť bielu rasu. O očkovaní si u nás prečítate od vedcov a odborníkov, nie od šarlatánov a výživových poradcov. Namiesto obdivného prikyvovania a selfíčok u nás nájdete férové, no kritické rozhovory. A tak to má vyzerať.
(zdroj: SME/ Jozef Jakubčo)Podcast týždňa: Ulica nie je domov
Často mimovládky aj štátne inštitúcie robia nudné podcasty. Nemyslím to v zlom, ale nebývajú to jednoducho nejaké extra podcastové počiny. Depaul však spravil podcast, ktorý je unikátny v tom, že v každom diele hovoria ľudia bez domova. Nie je to o nich bez nich a veľa sa tam dozviete. Napríklad v tomto diele hovoria, aké sú ich príbehy - ako sa dostali na ulicu? Každý má príbeh iný, každý z príbehov je srdcervúci. Vonku je naozaj zima a ja sa práve po dopísaní tohto newslettera chystám na Noc vonku, ktorú organizuje Vagus. Vonku je treskúca zima a vy si na jednu noc môžete vyskúšať, aké to vlastne je spať vonku.
Ľudia majú stále veľa mýtov o tom, ako sa človek vlastne dostane na ulicu. Zväčša si myslia, že si za to každý môže sám. Budete prekvapení, čo vám o tom povedia ľudia, ktorí na tej ulici naozaj sú.
Video týždňa: historik Dubovský
S Patrikom Dubovským robili rozhovory takmer všetky médiá hneď po tom, čo podal trestné oznámenie na Ľuboša Blahu za vyvesenie obrazu Che Guevara. My sme sa, žiaľ, dohadovali dlho a mojou vinou sme sa dokázali dohodnúť na termín až neskôr, keď už takmer všetko povedal.
Rozhodla som sa teda robiť s ním širší rozhovor o slobode, Novembri, disente. Patrik Dubovský je pre mňa symbolom človeka, akého by som chcela vidieť v štátnych inštitúciách. Sebavedomý, artikuluje jasne myšlienky a nebojí sa povedať svoj názor. Viac Dubovských do verejného priestoru.
Hudobná bodka: Massive Attack
Teardrop má už neuveriteľných 25 rokov, no vôbec nezostarla. Massive Attack som raz skoro videla naraz, ale nakoniec to nevyšlo. To nič, možno niekedy nabudúce. Zatiaľ si dajte live verziu z Abbey Road od Massive Attack. Video sa vám otvorí po tom, čo kliknete na obrázok. V tejto live verzii nájdete aj interview a mnoho ďalšieho.
Toto bolo osemdesiate vydanie newslettra ZKH píše. Ďakujem, že nás čítate.
