Udalosť týždňa
Biden – Si.
Navzdory tomu, že reč je o určite najvýznamnejšom zo všetkých summitov roka 2023, stretnutie v San Franciscu zostane skôr zabudnuté ako prelomové. Takmer úplná zhoda po anglicky hovoriacich hláv je, že pokrokom je určite obnovenie základnej komunikácie.
Možno, ale pokiaľ len čosi veľmi zásadné nezostalo neverejné – na CNN, BBC, v NYT či vo WSJ by niečo vedieť mali –, autor si s umierneným sarkazmom trúfa vyhlásiť, že najvýznamnejšou dohodou Biden – Si sú nové pandy z Číny pre USA. (Na staré vypršala zmluva.)
Kto hovorí, že stokrát významnejšie je oživenie „horúcej linky“ medzi generálnymi štábmi – aby z nejakého „friendly fire“ náhodou nevypukla tretia svetová vojna –, má pravdu. Pokrok je však to len k situácii pred návštevou Nancy Pelosiovej na Taiwane (asi pred dvoma rokmi), ktorú v Pekingu „sankcionovali“ prerušením spojenia.
Udalosť II
Prímerie.
Obrovským tlakom zvnútra i zvonka Netanjahu odolával mesiac. Dohode o výmene päťdesiatich židovských rukojemníkov za stopäťdesiat palestínskych žien a detí (presnejšie nedospelých) a štyri dni pokoja zbraní však dlhšie vzdorovať nemohol.
Príbuzní a rodiny rukojemníkov z jednej strany a z druhej Biden, ktorý si rok pred voľbami musí strážiť hlasy nielen moslimských, ale aj afro a trochu aj „latino“ voličov, si vynútili obchod, ktorý je darčekom Hamasu. Teda, čo sa týka situácie na fronte. Dostal deväťdesiatšesť hodín na preskupovanie, zaujatie nových pozícií, doplnenie zásob atď.
Naopak, v informačnej vojne, ktorú z podstaty veci nemôže vyhrať – a ani remizovať –, Izraelu prímerie žiadne body neprinesie. Napriek tomu niežeby aspoň inštitucionálni vyvolávači humanitárnych prestávok (WHO, HRW, Amnesty International, Oxfam a všetky ďalšie „antiimperialistické“ hnutia a organizácie) mohli oceniť vývoj, po ktorom volali od prvého izraelského výstrelu. Neocenia.
Keby im naozaj ležali na srdciach najviac civilné obete, apely by adresovali v prvom rade Hamasu. Stačí prepustiť všetkých rukojemníkov zo 7. októbra a prímerie (nie mier!) je okamžite a na omnoho, omnoho dlhší čas.
Prečo by mal byť Izrael (jediný) zodpovedný za civilné obete, keď celú Gazu môžu načas prijať Egypt či iní arabskí bratia? Keď denne umierajú stovky obetí, sú normálne „argumenty“, že na svojom území majú už osem miliónov Palestínčanov (Egypt) a dva milióny (Jordánsko)?
Alebo – toto počúvajte – nechcú dovážať ďalších teroristov. (Majú dosť vlastných.) Prípadne, že keby utečencov z Gazy prijali, už by sa domov nevrátili...
Udalosť SR
Programové vyhlásenie vlády.
