V dedine, kde žila moja stará mama, poštárku ubil na smrť jej manžel. Bola som dieťa, ale pamätám si modriny na jej tvári aj obrovské slnečné okuliare, ktoré ich mali zakryť. Občas prespávala u mojej starej mamy.
Nebolo možné ju zachrániť, vryla sa mi aj táto veta do pamäti. Hovorievali to ľudia. Možno si niekto povie: bola to dedina sedemdesiatych rokov. Omyl. Je to aj mesto v roku 2023.

Mnohé ženy násilie prežijú, s traumami, ktoré roky skrývajú, lebo žijeme v spoločnosti, kde boj proti násiliu na ženách nie je priorita.
Obeť po oznámení násilia často musí prejsť cestou nie menej pokorujúcou ako samotné násilie. Pri znásilnení je to na súdoch často jej slovo proti slovu predátora.
Potom ju zaženú do kúta všetky klišé o tom, ako provokovala, nepovedala jasné nie, možno ho ani nevyslovila, stačí sa na ňu len pozrieť a hneď je jasné, čím sa živí.
Ak už súdy na Slovensku medzi rokom 2020 a 2022 rozhodli v prípade znásilnenia, polovica násilníkov dostala len podmienečné tresty. Často sa procesy ťahajú aj jedno desaťročie, všetci zabúdajú, len obeť nie, lebo čaká na nejaký druh spravodlivosti.