Autor je prezident MESA 10 a exminister financií
Takmer všade, kam sa pozrieme, vidíme, že vlády sú pod tlakom nevyhnutného znižovania inflácie, dlhov a deficitov, ktoré sa nahromadili najmä v dôsledku pandémie, vojny na Ukrajine a energetickej krízy.
Tieto výzvy sú o to náročnejšie, že ich musia zvládnuť v prostredí rastúcich úrokových mier a nízkeho ekonomického rastu, v niektorých krajinách v podmienkach ekonomickej stagnácie.
Vlády musia konsolidovať, a to nie je nikdy a nikde ľahké a populárne.
Do ulíc proti úspornému balíčku
Českí odborári v pondelok 27. novembra štrajkovali. Nepáči sa im najmä konsolidačný balíček vlády ani jej plány na zvyšovanie veku odchodu do dôchodku.
Konsolidačný balíček českej vlády by mal v budúcom roku znížiť deficit o 94 miliárd českých korún, čo je asi 1,2 percenta hrubého domáceho produktu. V balíčku sú rôzne opatrenia typu zvýšenia DPH, dane z nehnuteľností, dane z príjmov právnických osôb (z devätnásť na dvadsaťjeden percent), dane z liehu a tabaku, zastropovanie daňových benefitov, zvýšenie minimálneho poistného pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), zvýšenie ceny diaľničnej známky či zníženie dotácií podnikom.
Dá sa povedať, že konsolidačné úsilie českej vlády je ambiciózne (1,2 percenta HDP) a v zásade je založené na takých opatreniach, ktoré neohrozujú alebo menej ohrozujú ekonomický rast a konkurencieschopnosť českej ekonomiky (azda s výnimkou zvýšenia dane z príjmov právnických osôb).
Politická ambicióznosť konsolidácie je zrejmá aj z toho, že budúci rok bude v Českej republike predvolebný. Vláda teda ide do politického rizika, ale zodpovedná a kompetentná vláda nemôže konať inak.
Celkom inak vyzerá situácia u nás, na druhej strane rieky Moravy. Hoci sme v omnoho horšej ekonomickej situácii, ktorá si vyžaduje ešte ambicióznejšiu konsolidáciu verejných financií, a máme novú vládu, ktorá by sa mala najmä na začiatku volebného obdobia sústrediť na čo najväčšiu mieru konsolidácie, opak je pravda.
Výdavkové orgie nad Dunajom
Vo vláde aj v parlamente pokračujú doslova výdavkové orgie, ktoré sa spustili už pred voľbami na jar tohto roka a pokračujú aj po voľbách, a to napriek zmene vládnej garnitúry. A napriek tomu, že nová vláda vykresľuje ekonomickú situáciu ešte černejšie, než aká je už aj tak dosť čierna skutočnosť.
Kým česká vláda ide v budúcom roku konsolidovať o 1,2 percenta HDP, slovenská sa v programovom vyhlásení vlády prihlásila v budúcom roku len ku konsolidácii vo výške 0,5 percenta, teda asi 640 miliónov eur. Ako však povedal minister financií Ladislav Kamenický, na to, aby sa deficit znížil o 0,5 percenta, bude treba v rozpočte na budúci rok nájsť prostriedky vo výške dve až 2,5 miliardy eur.
Tých 640 miliónov eur by stačilo, len ak by sa neprijímali ďalšie a ďalšie opatrenia, ktoré zvyšujú verejné výdavky. A od volieb je to tristo eur k dôchodku každému dôchodcovi, trináste dôchodky od budúceho roka, dotovanie hypotekárnych úverov a dotácie k cenám energií.
Keďže nápady, kde na to vziať peniaze, zatiaľ nie sú veľmi priechodné buď pre odpor mimovládok (z asignácie daní), alebo pre odpor koaličného partnera (z rodičovských dôchodkov), dá sa predpokladať, že popri zvýšení daní avizovaných v programovom vyhlásení sa nevyhneme ani zvyšovaniu iných daní.
Takáto fiškálna konsolidácia (nedostatočná a pritom orientovaná len na zvyšovanie daní) nás bude ponárať hlbšie a hlbšie do stagnácie a zaostávania. Do tej stagnácie a toho zaostávania, v ktorých sme už minimálne desať rokov. Len na ilustráciu pár faktov od nás a našich českých susedov.
Česko-slovenské porovnanie
Je známe a všeobecne uznávané, že úspešná budúcnosť je daná predovšetkým schopnosťou vytvárať a získavať investície a talenty. Kým v rokoch 1998 až 2010 sme mali z porovnateľných krajín najrýchlejší rast priamych zahraničných investícií na obyvateľa (vzrástli dvanásťnásobne, kým v Česku osemnásobne), medzi rokmi 2010 až 2022 bol tento nárast u nás najnižší (len o deväť percent, v Česku o päťdesiatsedem).
Kým medzi rokmi 2015 a 2022 bol priemerný ročný podiel celkových investícií na HDP v Česku 28,1 percenta, u nás to bolo 22,3 percenta. To znamená, že v priemere sme za toto obdobie investovali o šesť miliárd eur ročne (a o 48 mld. eur za osem rokov) menej ako Česko.
O čo menej investujeme, o to viac spotrebujeme. Spotreba vlády (ako podiel spotreby vlády na HDP) je u nás porovnateľná s Českom, ale omnoho vyššia je spotreba domácností. Kým v ČR to bolo za roky 2015 až 2022 v priemere 46,7 percenta HDP ročne, u nás to bolo 56,6 percenta.
Z koláča teda viac spotrebúvame a menej investujeme. Teraz si síce zvyšujeme spotrebu, ale v dôsledku nízkych investícií potom koláč rastie pomalšie a napriek vyššiemu podielu našej spotreby je jej absolútna výška nižšia ako v Česku. A bude to (aspoň zatiaľ) len horšie.
A čo talenty? Biela kniha Ódorovej vlády Magnet pre talent to pomenúva jasne: „Odlev mozgov je na Slovensku výraznejší ako vo väčšine krajín EÚ a je jedným z kľúčových problémov chýbajúceho talentu v krajine.“ My len dodajme, že najviac mozgov nám uniká práve do Česka.
Výsledkom vyššie uvedeného je naša upadajúca konkurencieschopnosť. Kým ešte v roku 2015 bola naša produktivita (meraná ako vytvorený HDP na hodinu práce v dolároch) o štyri percentá vyššia ako v Česku, vlani už bola nižšia o sedem percent.
Zdravé a udržateľné verejné financie sú nevyhnutným predpokladom zdravej a konkurencieschopnej ekonomiky a tá zase podmienkou dobrej práce a vysokých miezd. Európska komisia predpokladá, že zatiaľ čo v Česku klesne deficit z tohtoročných 3,8 percenta na 1,8 percenta v roku 2025, v tom istom období na Slovensku stúpne z 5,7 na 6,8 percenta.
A v Česku idú odborári štrajkovať, kým na Slovensku sú spokojní.
