Kým vyšetrovatelia NAKA zvaní čurillovci nútene vysedávajú doma, odhodlaní čakať na dlhé procesy spravodlivosti a ich výsledky, minister vnútra si zmyslel podať trestné oznámenie na (zrejme) toho prokurátora špeciálnej prokuratúry, ktorý im udelil ochranný status.
Ono je to nielen osožné, ale aj vtipné. Osožné preto, lebo Matúš Šutaj Eštok sa na názor na celú vec konečne spýtal nejakého iného právnika ako seba.
A tu najlepšie vidno, ako pri svojom bagristickom štýle nevníma subtílnosť procesov tak, ako boli navrhnuté pri ochrane oznamovateľov a celej činnosti úradu na to zriadeného.
Je to naozaj jednoduché: minister sa mal len spýtať dotyčného úradu, či smie spraviť konkrétny pracovnoprávny úkon. Nikde totiž nie je napísané, že by úrad nesúhlasil. Robí to tak asi v polovici prípadov.
A vtipné je to preto, lebo ako prvá využila túto zákonnú možnosť Diana Santusová, protistrana čurillovcov z inšpekcie.
Ak si minister myslí o niekom zo špeciálnej prokuratúry, že zneužil právomoc verejného činiteľa, musí si to isté myslieť aj o niekom z Krajskej prokuratúry Bratislava, ktorá zas ochránila Santusovú.
A keby generáli naložili s jeho trestným oznámením opačne, ako sa nazdáva autorka (toaleta, spláchnutie), musia začať konať ex offo aj v prípade Santusovej. Nádhera.
