Autor je sociológ, pracuje v SAV
Podľa medzinárodných štatistík sme v celkovej úmrtnosti na samovraždu približne na úrovni našich susedov. Ako však prednedávnom upozornila slovenská epidemiologička Alexandra Bražinová, keby sa presnejšie vykazovali úmrtia, je veľmi pravdepodobné, že by sme mali podstatne horšie čísla.
Na Slovensku totiž máme v porovnaní s inými krajinami niekoľkonásobne viac úmrtí s vonkajšou príčinou, ktoré štatisticky zaradíme do kategórie „neurčený úmysel“, pričom veľká časť z nich môžu byť samovraždy.
Samovražda ako sociologický problém
Podľa oficiálnych štatistík si na Slovensku niekto siahne na život v priemere asi každých šestnásť hodín. V roku 2022 dobrovoľne ukončilo svoj život 563 ľudí, z toho sedemnásť ich bolo vo veku do dvadsať rokov.
Počet samovrahov v najmladších vekových kategóriách v posledných rokoch mierne rastie, pričom počet samovražedných pokusov detí a mladých ľudí sa za posledných desať rokov viac ako zdvojnásobil. Extrémne rastú najmä samovražedné pokusy detí do pätnásť rokov: zatiaľ čo v roku 2012 štatistika eviduje iba osem takýchto pokusov, v minulom roku ich bolo už sedemdesiatdeväť.
Jedným zo základných problémov, na ktorom sa profilovala sociológia ako moderná empirická veda, je vysvetlenie rozdielnej miery samovražednosti v rozličných spoločnostiach. O tejto téme napísal knihu už T. G. Masaryk, ale asi najznámejším je klasické sociologické dielo Emila Durkheima z konca 19. storočia Samovražda.
Durkheim vysvetľoval rozdielnu mieru samovražednosti rozdielnou mierou spoločenskej integrácie a anómiou – rozpadom hodnotového systému v spoločnosti. Súčasťou jeho diela bola i kritika myšlienok jeho súčasníka Gabriela Tarda, ktorý samovražednosť vysvetľoval inak.
Teória nápodoby alebo Wertherov efekt
Súčasná veda dáva v tomto vedeckom spore za pravdu skôr Tardovi, podľa ktorého ľudia absorbujú skúsenosť prostredníctvom pozorovania správania iných a takto sa v procese nápodoby šíri určitý typ správania v spoločnosti. V prípade samovrážd podľa Tarda zohrávajú okrem nápodoby dôležitú úlohu i emócie, ktoré sú dôležitým nositeľom a determinantom takého špecifického správania, ako je samovražda.
Zvýšená miera samovražednosti spôsobená napodobňovaním sa niekedy nazýva i Wertherov efekt podľa Goetheho románu Utrpenie mladého Werthera. Krátko po jeho vydaní v roku 1774 začali mladí muži napodobňovať hlavného hrdinu, ktorý sa v románe zastrelil pre neopätovanú lásku, a román bol preto na viacerých miestach zakázaný.
