Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Čo si myslí ruská inteligencia, ktorá sa otvorene drží liberálnych názorov a presviedča dookola seba aj druhých, že Rusko je Európa, vieme celkom dobre. Urobila som, a nielen ja, desiatky rozhovorov s tými, ktorí si už dávno zbalili kufre a zamierili do USA alebo do niektorej z európskych krajín. Do Pobaltia, Českej republiky, Nemecka...
Dosť dobre vieme aj to, čo si myslia hlásne trúby Putinovho režimu ako Vladimir Soloviov a nakoniec sa dá vydedukovať aj to, čo sa ženie hlavou samotnému prezidentovi ruskej ríše a jeho najbližším spolupracovníkom – v médiách sú neustále a sem-tam vyšlú aj pravdivý signál o svojom rozpoložení, presvedčeniach a nádejach.
Takmer nič však nevieme o tom, čo si myslia Rusi, ktorých do televízie nepozývajú, s novinármi nehovoria, do zahraničia necestujú a na sociálnych sieťach sa delia maximálne o radosť z pekného počasia, nového mačiatka alebo dobrého jedla.
Zopár takých známych v Rusku mám. Patria do kategórie, ktorú my novinári nazývame „väčšina“ alebo „masa“, alebo jednoducho „Rusi“. Sú opisovaní ako ľahostajní, neangažovaní, tí, ktorí nechcú o ničom rozhodovať ani za nič zodpovedať. Sen každého vladára.
Je to skutočne tak, alebo majú títo Rusi prah trpezlivosti jednoducho len oproti nám posunutý?
Aj ruská čaša raz pretečie
Tento týždeň manželky mobilizovaných vydali manifest a šíria petíciu. Je to čin v súčasnom Rusku takmer revolučný. „Potrestali nás za našu poslušnosť,“ píše sa v dokumente, ktorý sa šíri po internete. Nikto od začiatku veľkej invázie nevyjadril tak otvorene sklamanie, ktoré časť ruskej verejnosti cíti.
