Autor je teológ a pedagóg, expert Progresívneho Slovenska na vzdelávanie
Nemáme každý deň príležitosť oceniť zdržanlivosť verejných činiteľov. Preto túto zdržanlivosť treba jednak konštatovať a aj oceniť.
Trinásteho novembra priniesla denná tlač správu, že minister Tomáš Taraba navrhol, aby z vládneho programu zmizla veta o „odmietaní rozširovania škodlivých ideológií vo vzdelávaní“. Medzitým sa však diskusia posunula. Poslanec Richard Vašečka a Kresťanská únia podali svoje návrhy zákonov na rokovanie NR SR, okrem iných aj zákon o „rodičovskom súhlase“ so vzťahovou a sexuálnou výchovou.
Vicepremiér Taraba sa k tomu vyjadril, že tieto zákony nepodporia, ale pripravia v koalícii svoje. A to tak, aby ich zákony ako koaličné prešli a cestu ku „konzervatívnejšiemu“ Slovensku otvorili naozaj.
Rodičia a školský vzdelávací program
Vicepremiér vraví, že by programové vyhlásenie vlády muselo zároveň zadefinovať, čo sú „škodlivé ideológie“, čo vo vládnom dokumente nechceli.
V tej istej správičke sa verejnosť mohla dozvedieť, že činnosť mimovládnych organizácií na školách budú riešiť najmä cez informovaný súhlas rodičov.
„Zhodli sme sa, že rodičia by mali vedieť, čomu sú vystavované deti počas obdobia, keď sú v škole,“ povedal Taraba s tým, že súhlas rodiča bude dostačujúca vec. Čo si o tom myslím, som písal pred časom tu.
Fakt, že nekvalifikovaní rodičia budú rozhodovať o tom, či sú pre ich deti vhodné niektoré informácie, ktoré sú súčasťou učebných textov z rôznych predmetov, je naozaj prekročením rámcov, ktoré si v spoločnosti v krajine EÚ v 21. storočí neviem celkom predstaviť. Je to však tu. Nepredstaviteľné môže byť skutočnosťou.
