Autor je teológ a spisovateľ
Najlepšie diela ruskej literatúry sú založené na opisovaní sveta naruby. Vo svete naruby vyzerajú Charmsove postavy ako skutočné a tak sa aj správajú, žijú svoje životy, stretávajú sa s priateľmi a správajú sa navlas tak, ako by sa to všetko odohrávalo naozaj. Ale naozaj sa to nedeje, pretože všetko, čo robia, je zdrojom čitateľskej zábavy založenej na tom, že to je naopak.
Podobným štýlom písali Iľf a Petrov a všetky tieto texty až po Kozľa v mlieku od Poľakova a Moskvu - Petušky od Jerofejeva spája fakt, že vznikali vo svete, ktorý bol naopak tak dôsledne, že literatúra musela používať jeho obrátený jazyk, aby dokázala pripomenúť, že vo svete naopak je naozaj všetko naruby.
Od približne druhého ročníka základnej školy sa všetky deti sveta učia isté zásady a poznatky, vďaka ktorým sa môžu neskôr stať schopnými bežnej prevádzky v naozajstnom svete.
Vedia, že dve mandarínky a štyri pomaranče sú šesť, že na zemi môžeme v lete ležať vďaka gravitácii a že to, čo vidíme, sa deje, dokonca občas neznesiteľne často deje.
Vieme, že disidentom nie je človek, ktorého vyšetruje polícia za korupciu, ale niekto, kto svojimi postojmi ohrozuje diktátorský režim. Že psychiatrickým pacientom nebol odporca sovietskeho Ruska, ale Putin a Stalin, ktorí svoje šialenstvo udržiavajú pri živote smrťou iných ľudí.
