Keď Fico nedal zahraničie Kmecovi z Hlasu, ktorý bol – bez debaty - „najprirodzenejší“ koaličný kandidát, ale z úplnej kádrovej mizérie si „vypomohol“ Blanárom, bol to jeden z vážnych signálov, že medzi vlastným geopolitickým bludárstvom a kontinuitou (s Korčokom, Káčerom, Wlachovským) nebude hľadať žiadnu strednú cestu.
No dobre. Ak dáme Blanárovi presne toľko úcty, koľko (jeho) figúrke patrí, tak nekonfrontačné, ba viac-menej ústretové debatovanie s Kulebom je náznakom, že čo sa týka "ukrajinskej" politiky, je Fico váhavý strelec.

Poznámka Blanára, že v otázke munície je „veľká snaha obranného priemyslu zvýšiť kapacitu“, je asi najnádejnejší signál, že vojenské dodávky pre Ukrajinu nebudú tabu. Ešte sa však len uvidí, či „nebránenie súkromným firmám“ sa vzťahuje na (iba) už vydané, alebo aj na budúce vývozné licencie, o ktoré budú žiadať.