Udalosť týždňa
Prímerie.
Radosť z návratu rukojemníčok (a maloletých) vytvára obrovský psychologický tlak na Netanjahua a spol., ktorému nedokážu odolávať, aj keď sa analýzy zhodujú, že každá hodina prímeria navyše je výhodná pre Hamas.
Na druhej strane, svojho celého vydieračského potenciálu sa Hamas nemôže vzdať, takže prolongácie výmeny zajatcov o deň-dva-tri raz skončiť musia. Ani Biden, ani katarskí šejkovia, ani Netanjahu, ani František a zrejme – teda celkom pravdepodobne – ani Duch Svätý akurát ne(po)vedia, kedy presne.
Skryté a (po slobode rukojemníčok) zrejme najväčšie pozitívum situácie je utlmenie dynamiky konfliktu aj v širšom zmysle, teda že ani Hizballáh, ani Hútiovia (Jemen), ani iní teroristi nevypália na Izrael viac než tri rakety denne. A predovšetkým Irán, keďže nesmierne riziko globálnej eskalácie by nieslo napríklad (už len) blokovanie fundamentálne strategickej (najstrategickejšej) cesty svetového obchodu.
Konkrétne, na uzavretie Hormuzského prielivu by USA (NATO?) museli odpovedať silou, veď, napríklad, totálne zrútenie globálneho trhu s ropou by sa rovnalo takmer vyhláseniu tretej svetovej vojny. V súvislosti s prímerím je dobré aj toto mať na pamäti.
Udalosť II
Žiaľ, spochybňujúce zvuky, že vo svojej spravodlivej vojne Ukrajina nezvíťazí teraz ani o rok či neskôr, sa čoraz častejšie šíria od Washingtonu cez Brusel, Berlín atď. (Obchádzajú akurát Londýn, pochválen buď Cameron.)
