Autorka je sociologička
Kým sa my tu na Slovensku zožierame navzájom a načim zase raz brániť demokratické inštitúcie, inde riešia, aký má vplyv zavádzanie robotizácie na psychiku človeka a ako čo najlepšie využiť umelú inteligenciu v prospech čo najväčšieho počtu ľudí.
Aj v minulosti, keď sa zavádzali napríklad tkáčske stroje, ich ľudia rozbíjali, pretože sa báli o prácu.
O niekoľko dekád neskôr však dopyt po ľuďoch v textilnom priemysle niekoľkonásobne stúpol, pretože automatizáciou sa znížila cena výrobkov, zvýšil sa dopyt a následne aj potreba ľudí, ktorí by stroje obsluhovali.
Najsexi zamestnanie
Teraz sa to deje znova. Generatívna umelá inteligencia v niektorých priemyselných odvetviach nahradí ľudí úplne. Onedlho nebude žiadne zamestnanie, ktoré do určitej miery nebude využívať umelú inteligenciu.
Ľudia z Oxfordu vypočítali, že do konca tejto dekády bude päťdesiat percent ľudí na trhu práce v ohrození, že ich úplne nahradí strojové učenie či robot.
Zároveň však iných päťdesiat percent, tentoraz malých a stredných podnikov v Európe hlási ťažkosti s obsadením ľudí na IT pozície.
Dnes je najsexi zamestnanie dátový vedec, resp. vedkyňa, keďže spoločnosti, ktoré sa chcú udržať na trhu, zápasia s veľkým objemom dát a informácií, ktoré by rady využili vo svoj prospech.
Ľudia, ktorí už dnes využívajú vo svojej práci technológie s umelou inteligenciou, majú príjem, o akom na Slovensku môžeme len snívať. Ponúkajú im vysokú flexibilitu, autonómnosť v práci a viac voľného času na rodinu.
Je to najmä preto, lebo ich produktivita je výrazne vyššia ako u ľudí, ktorí síce používajú rôzne technológie, ale nevedia ešte, ako by im umelá inteligencia mohla pomôcť.
Nepokoje, štrajky, vzbury
Zavádzanie umelej inteligencie má, samozrejme, aj odvrátenú stránku. Ľudia, ktorých odvetvie sa rýchlo automatizuje, protestujú, pretože je na nich vyvíjaný neuveriteľný tlak na produktivitu vrátane neľudských pracovných podmienok.
