Autor vraj krivdí slovenským konzervatívcom, keď im ich identitu dáva pod úvodzovky, resp. dodáva predpony pseudo-, kvázi- paleo-. To sa údajne nepatrí, veď práve progresívci hovoria, že identita je každého súkromná vec, do ktorej nikoho nič, a každý má takú, na akú sa (momentálne, haha) cíti. (Napríklad kentaur, fiktívny živnostník, a podobne.)
A teraz strih. Vôbec najuletenejšie a najsprostejšie vo volebnej kampani neboli Matovičove etudy (fuj), ani bezbrehé korumpovanie voličov (fuj, fuj), ba ani Ficove „štyri svetové strany“ (fuj, fuj, fuj). Nie – najpripečenejšie boli halucinácie, či totálne voloviny, že Progresívne Slovensko je „extrémistická“, ba „v Európe najextrémistickejšia“ ľavica.
Vrcholom únosu kampane do virtuálnej reality bola otázka (anketa) „je nebezpečnejší Fico alebo Šimečka?“? „Uniformované“ (v zmysle papagájovali všetci) absurdity, trebárs že zavedenie trestnosti hanobenia sexuálnej orientácie bude znamenať nástup „progresívnej totality“, zvádzajú až k podozreniam z konšpirácie. (Ak je v zákone trestné hanobenie viery, rasy atď-. ako môže byť rozdielové, ak sa pridá sexuálna orientácia?)
A teraz si ukážme, "kto je kto" vo veci identity.