Autor je prekladateľ a publicista
Na jar roku 2020 prišiel Igor Matovič, vtedy ešte ako predseda vlády, s nápadom na vytvorenie fondu vzájomnej pomoci. Ľudia mali podľa neho zverejňovať svoje (zúfalé) príbehy a z fondu sa im malo pomáhať.
On sám vyhlásil, že sa „vzdal svojho premiérskeho platu“, pomáhať mali aj ministri, ministerky, poslanci a poslankyne.
Dopadlo to ako vždy: Igor Matovič sa platu vzdal presne raz, ani ostatným sa do toho veľmi nechcelo a premiér po niekoľkých mesiacoch vyhlásil, že je to celé nejaké komplikované a dlho to trvá, a tak mu to „odpadlo od chuti“.
Skrátka, nerobilo to ohňostroje. Celoštátne Modré z neba sa nekonalo, fond vzájomnej pomoci prinajlepšom prežíval a čakal na svoj koniec. Fond, ktorý aj tak nefungoval a v prvom rade bol postavený na hlavu, teraz teda nová vláda ruší.
Je to dobrá pripomienka toho, čo všetko Igor Matovič povymýšľal. A ani zďaleka to nie je všetko – totižto, niežeby sme chceli návrat mafie, ale, ako sa má pani Zuzana zo Solivaru?
Navyše je to aj jeden drobný príspevok do mozaiky toho, prečo mali ľudia Igora Matoviča, jeho vlády a potom aj tej ďalšej vlády plné zuby. A prečo si napríklad potom zvolili niekoho iného.
Inak je všetko v úplnom poriadku
No a tak si ľudia zvolili niekoho iného a tak to aj vyzerá.
