Autor je bývalý poslanec NR SR, expredseda strany Spolu, pôsobí ako vedecký koordinátor Európskej siete expertov na ekonómiu vzdelávania, hosťuje na Sciences Po
Pri diskusiách o stave súčasného Slovenska to najčastejšie schytávajú dve skupiny: ľud a politici. Ľud napriek opakovanej skúsenosti volí populistov, ktorí nevedia ponúknuť skutočné riešenia problémov, a radšej prichádzajú s hlúposťami, nenávisťou alebo s cukríkmi.
Politici sú zlí a často hlúpi ľudia alebo, naopak, príliš akademickí či hašteriví. Kvalitné zdravotníctvo, školstvo či prokuratúru nemáme vraj kvôli tomu, aký sme národ a koho volíme.
V mnohom je to pravdivá diagnóza, ale ten istý ľud stál na námestiach v rokoch 1989 či 2018 a opakovane dal dôveru proeurópskym a reformným parlamentným väčšinám.
Porovnávanie národných psychológií je väčšinou šarlatánstvo, ale z dostupných dát sa nezdá, že by najväčšou bariérou nášho pokroku boli bežní jednotlivci a ich údajné civilizačné zaostávanie.
Kríza elít
Hrôzostrašné čísla, ktoré dnes vychádzajú z prieskumov verejnej mienky pri otázkach o konšpiráciách, Rusku či potreby pevnej ruky, odrážajú pochopiteľné sklamanie veľkej časti verejnosti z ostatných pätnástich rokov vývoja, nie od Boha danú, stáročia nemennú národnú povahu.
Sme iní ako Rakúšania alebo Česi, ale na základe dlhoročnej skúsenosti si nemyslím, že výrazne horší.
