S novým národným poriadkom prišla aj nová tradícia. V pravidelných intervaloch, povedzme raz do týždňa, sa nad niečím poriadne pobúriť. Nad vitrážami. Nad obrazmi.
Nad programami proti hoaxom. Nad neexistujúcim chlebom s masťou. Nad slovom spermie. Nad všetkým, čo počas adventu nemá adekvátny vianočný vizuál.
Iste, netreba všetky zásluhy nad poburovaním sa prikladať iba národniarom a národniarkam. Tradícia rozčuľovania a urážania sa je u nás dlhá vari ako história KDH.
Jemnocit tejto jednej časti ľudí však zväčša urážalo a uráža najmä to, o čom sa nepíše v Biblii. To síce dosť znepríjemňuje život v 21. storočí, no je v tom aspoň aký-taký poriadok a predvídateľnosť.
Národniari sa budú poburovať nad všetkým, čomu nerozumejú a čo sa im nepáči.
