Medzi vládnymi „úsporami“ stojí aj jedno milé prekvapenie. Prvého septembra sa bude na Slovensku – na rozdiel od doteraz - zvyšovať HDP. To navrhuje autor – a ešte dva iné nepracovné dni - asi 20 rokov.
Asi stokrát zásadnejšie je toto: podozrievajte autora z protikoaličného biasu – a nebudete sa ani mýliť –, i tak však vedzte, že najšialenejší a najnezdravší exemplár konsolidačného balíka máme na Slovensku.

Odkedy táto forma poslednej evakuácie pred bankrotom existuje, svet ešte nevidel taký unikát, že všetky „úsporné“ opatrenia sú na príjmovej strane. I ten najľavicovejší z ľavicových ekonómov (nobelistov), napríklad Paul Krugman, vám povie, že konsolidácia je kombináciou výdavkovej a príjmovej strany.
Pravicovejší (ne)nobelista by dodal, že univerzálnou dogmou takmer všetkých (úspešných) konsolidácií bolo - dve tretiny na výdavkoch a tretina na príjmoch.
Nádej, že to je nástrel, ktorý ešte pôjde do parlamentu, možno odhodiť. Fyziognómia celého koaličného spolku nahráva jedinému scenáru. Ak bude nejaká zmena, tak jedine k horšiemu.