Na úvod citát, ktorý v Česku už aj zľudovel: „Sľuby neboli zasadené do reálneho ekonomického rámca a dnes v konfrontácii s realitou neobstoja. Boli by sme blázni, keby sme trvali na niečom, čo nie je ekonomicky reálne, a tlačili krajinu do vyšších schodkov, len aby sme presadili naše sľuby.“

Takto v roku 2003 čerstvý premiér Vladimír Špidla zhodil zo stola predvolebné sľuby. Možno sa to dá označiť za priznanie volebného podvodu, ale pri pohľade na konsolidačný balíček nie je až také ťažké vybrať si medzi priznaním reality a plnením fantazmagórií.
Vieme, že vláda si vybrala to druhé, za čo jej patrí oprávnená kritika, ku ktorej treba pridať niekoľko poznámok. Po prvé, fiškálnym delíriom je nakazená takmer celá politická scéna, ktorá tu v uplynulých piatich rokoch vymýšľala nové dávky a dotácie za miliardy ročne.
A keď o zasadenie sľubov do ekonomického rámca nemá nikto záujem, môžeme byť ešte radi, že vláda aspoň zvyšuje dane.