Autor je biochemik a spisovateľ, pôsobí v SAV
Jedna moja dobrá známa, dlhší čas už na dôchodku, sa mi nedávno posťažovala, aké starosti má s lekármi. Takmer už nechodí, neodkladne by potrebovala vymeniť tie svoje staré boľavé kolená za nové – umelé. Na takúto operáciu však treba vyšetrenie magnetickou rezonanciou. Objednali ju až na budúci september. Bojí sa, že v tom čase už vôbec nebude môcť chodiť.
Minule nefungoval výťah, a tak nemohla ísť k svojej obvodnej lekárke a ona za ňou odmietla prísť. Vyšetrila ju cez telefón a predpísala jej lieky. Ale ani po tie si moja známa nedokázala zájsť do lekárne.
Od chorôb prešla k vnúčikovi. Od septembra ho nevidela, lebo odišiel na vysokú školu do Bruselu. Nerozumie tomu. „Prečo nemohol zostať študovať u nás na Slovensku?“ spýtala sa ma skormútene.
Keby si dvadsať rokov nevolila Fica, mal som na jazyku, kolená by si mala nové dávno a chlapec by ťa navštevoval každý druhý týždeň. Nepovedal som nič. Nechápala by to.
