Autor je teológ a spisovateľ
Pred rokmi sa dával súčasný premiér fotiť s dielom Budováni státu od Ferdinanda Peroutku. Jeho generácii stačilo na skolaudovanie prvej Československej republiky dvadsať rokov.
Masarykov a Štefánikov ideál vytvoriť v strednej Európe medzi dvoma nestabilnými veľmocami Nemeckom a Ruskom územie prosperity a slobody sa naplnil práve preto, že všetci, ktorí sa na budovaní republiky podieľali – československí legionári, umelci ako Alfons Mucha, vynikajúci českí a slovenskí diplomati, priemyselníci a dokonca aj významná časť šľachty, to mysleli vážne.
Prvá republika mala svoje problémy, vyplývali však skôr z kontextu a ekonomickej situácie sveta, v ktorom vznikla. Stala sa vzorom pre mnohé ďalšie generácie nielen Čechov a Slovákov, ale aj v zahraničí. Novému štátu sa za krátke obdobie podarilo získať reputáciu, prestíž a uznanie.
Dankova partia na lyžovačke
Minulý týždeň, roky po tom, ako mal súčasný premiér ešte nejaké štátnické ambície naviazané dokonca na stredoeurópsky a európsky kontext a zdalo sa, že na rozdiel od Mečiara rozumie smrti štátov z izolácie, sme videli ďalšie z nespočetným epizód svedčiacich o tom, že táto partia už štát neberie alebo pravdepodobne nikdy nebrala vážne.
Najvýznamnejším predstaviteľom tohto nihilizmu je majster haiku z Revúcej, ktorý štátu ponúkol dosiaľ najnevídanejšiu zmes dezorientovaných, nekompetentných a nevzdelaných ľudí, ktorí nemajú ani základné sociálne schopnosti na takú vážnu vec, akou je služba štátu.
Slúžiť štátu je vážna a závažná vec. Zdá sa, že Andrej Danko nie je schopný pochopiť túto elementárnu pravdu. Prejavuje sa to v jeho detinskom obdive k dekoratívnym prvkom štátnosti. Stále vymýšľa niečo s vlajkami, vyznamenaniami a uniformami, formalizuje najmenej podstatné prejavy štátnosti a pripravuje ich o seriózny obsah.
