Môj bývalý sused čítal konšpiračné weby, veril na sorosovské sprisahanie a bol presvedčený, že o vine a nevine politikov by mal rozhodovať občiansky tribunál. O mne vedel, že pracujem v denníku SME, a zjavne si ma v hlave ovešal všetkými prívlastkami, ktoré sa dávajú novinárom v kruhoch, kde zbieral informácie.
Po pár rozhovoroch mi bolo jasné, že kým si budeme vymieňať len informácie o kúrení, čistote v spoločných priestoroch alebo domových schôdzach, tak nám nehrozí konflikt, ktorý by nás zahnal do nepreniknuteľných zákopov.
Ku všetkým bol milý, nikoho neposielal do plynu, a keďže bol jediný majster na okolí, tak mi viackrát pomohol s ističom, žiarovkou alebo s inými maličkosťami. Napriek tomu, že ma považoval za beznádejnú liberálku.
Keby sme sa dnes stretli a rozprávali o témach, ktoré podkurujú sociálne siete a ktoré Robert Fico vyzdvihuje ako otázky bytia a nebytia národa, zistili by sme, že oblasti bezpečných tém sa naďalej scvrkávajú a možno by nám ostali otázky, ktoré sa dajú vyriešiť skrutkovačom. Ale neviem to naisto.
Moje priekopy
Často rozmýšľam, či ja sama mám správne vykopanú moju priekopu, za ktorou sú ľudia, do ktorých už neinvestujem energiu, aby som im vysvetľovala svoje postoje. Pri ktorých som presvedčená, že sa nezhodneme ani na nevyhnutnom minime: veda stojí na faktoch, názory nie sú fakty, história sa nemení podľa toho, kto vládne krajine, Soros je starý pán a neovláda polovicu sveta. A tiež, ak budeme na seba zvyšovať hlas alebo zintenzívňovať prívlastky, ktorými sa značkujeme, tak nedopočúvame ani len prvú vetu, ktorú náprotivok povie.
Rozhovor bez nevyhnutného minima, samozrejme, každý ho má definované iným spôsobom, si vyžaduje sebazaprenie.
Diskusia je možná len v prípade, ak od toho druhého neočakávame, aby popieral svoju identitu, povedal Ben Rhodes, poradca bývalého prezidenta Baracka Obamu, ktorý vystupoval na Impact Summite v Bratislave. Odpovedal na otázku, do akej miery je možná diskusia s ľuďmi, ktorí konzumujú dezinformácie.
