Udalosť týždňa
Klimakonferencia.
Skutočnosť, že ju organizuje Dubaj, je viac ako paradox. COP 28 je demonštrácia globálneho výtlaku ropných peňazí, ktoré v konkurenčnom boji s technologickým, čínskym a ďalším kapitálom penetrujú fakticky všade, kde je v stávke (najvyššou stávkou) – okrem iného – zvyšovanie globálneho vplyvu.
To je jeden z dôvodov, prečo sa klimatické ciele – udržať oteplenia pod 1,5 stupňa Celzia do roku 2050 – javia nedosiahnuteľné. Hoci na konci týchto megakonferencií sa v krvi a pote utrasie a dá na papier nejaké čosi, čo má byť dohoda. (Pričom polovica účastníkov je už doma.)
Zase, aby autor nebol ako obyčajne iba pesimista: vo svetle napríklad Bidenovho dvojbiliónového (2000 miliárd) „protiinflačného balíka“ (časť z neho je však „zelená“) alebo sto miliárd, ktoré USA zatiaľ stojí / stála obrana Ukrajiny, sa nový konsenzus o klimatickom fonde pre rozvojové krajiny – konkrétne 400 miliárd – nedosiahnuteľný určite nezdá.
Kedysi po Paríži 2015 sa vtedajších 100 miliárd zdalo autorovi nedosiahnuteľné...
Zrejme väčší problém ako „dosiahnuteľnosť“ je štátna suverenita každej diktatúry (ale aj demokracie), ktorá neumožňuje vytvoriť také nadnárodné kontrolné mechanizmy, ktoré by zažehnali obavy, že tie miliardy sa budú vo veľkom rozkrádať.
Udalosť SR
Útok na špeciálnu prokuratúru.
Jediný argument za to, že „noc dlhých nožov“ sa na Slovensku nekoná, je skutočnosť, že Smer-Hlas-SNS „zarezávajú“ – v doslovnom aj prenesenom význame slova – za bieleho dňa. Dá sa viesť aj polemika, či bol strach o osobnú slobodu motiváciou všetkých navrhovateľov alebo len polovice.
Oni môžu povedať, že sa ozval novinár z „nepriateľského média“. Faktom však je, že podozrenie, že toto nie je návrat k právnemu štátu, čo hlásajú, ale torpédo do jeho pilierov, musí chytiť kdekoho, kto má spočítané, koľko „našich ľudí“ prišlo na špeciálnej prokuratúre „o poctivosť“.
V súbehu s veľkou pluralitou iných krokov je rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry zatiaľ najpresvedčivejší z dôvodov, že konečným cieľom je zmena režimu „maďarskou cestou“.
Udalosť II
Antikonsolidácia.
Takmer dve miliardy na strane príjmov a sto miliónov na strane výdavkov je obrovská, zrejme európsky bezprecedentná nevyváženosť opatrení „konsolidačného balíka“, ktorý v pondelok zverejnil Fico IV.
Je v spore s odporúčanými teóriami stabilizácie verejných financií, keď sa štrukturálne deficity vymkli spod kontroly. A zrejme aj „praxami“. Komu by sa to na výraz antikonsolidácia zdalo málo, tak ako čierne na bielom sa dá uviesť najmä opätovné otvorenie druhého piliera.
Nad rámec jedinej a ďaleko menej podstatnej debaty, ktorá sa v tejto súvislosti vedie, teda čo to bude znamenať pre výšku a „nížku“ budúcich dôchodkov, (opätovné) zníženie odvodu na štyri percentá udržateľnosť a stabilitu verejných financií nielenže nepodporuje, ale priamo rozvracia. Konštitučnou ideou sporenia totiž nebol „švajčiarsky dôchodok“ (to bola reklama, ale práve udržateľnosť penzijného systému do čias, keď sa pomer aktívnych prispievateľov, ktorí platia odvody a poberateľov - dôchodcov začne dramaticky zhoršovať.
Po druhé, aj omnoho štandardnejšie, nepopulistické a zodpovednejšie vlády zvykli z politických dôvodov nadhodnocovať príjmy, jednoducho preto, aby ratingové agentúry, investori, Brusel, analytici hodnotili rozpočet ako reálny.
