Dlhodobo sa snažím pozývať do relácie široké spektrum hostí. Často volávame katolíckych biskupov, každé Vianoce aj katolíckych kňazov, a popritom spektrum rôznych hostí k rôznym témam.
Takto už v štúdiu boli rôzni ľudia, ktorí majú často úplne opačné názory. A keďže cez týždeň prišiel na rozhovor predseda Súdnej rady Ján Mazák, pozvali sme aj členku Súdnej rady Marcelu Kosovú, ktorá navrhla jeho odvolanie z funkcie.
Rozhovor to bol korektný. So sudkyňou Kosovou sme debatovali viac ako hodinu, rozlúčili sme sa v normálnej atmosfére, úplne korektne. Časť rozhovoru bola aj o tom, že chodí často do dezinformačných médií - napríklad k Mimi Šrámovej, do eReportu. Jej kolegyne zo Súdnej rady dávajú rozhovory Hlavným správam. Evidentne je sudkyňa Kosová v týchto kruhoch mimoriadne populárna a známa.
To, čo sa stalo po tomto rozhovore, dobre ilustruje atmosféru, v ktorej žijeme. Rozhovor a jeho úryvky si zdieľala práve celá táto „alternatívna scéna“ s komentármi, ako sudkyňa Kosová naložila ZKH. Dávali si tam páčiky, Eduard Chmelár ma nazval extrémne zakomplexovanou osobou. „Jednoduchá Zuzanka“, písal vo svojom síce súkromnom statuse, no jeho fanúšikovská scéna to zdieľala jedna radosť. Chmelár ma učil na vysokej škole, bol aj mojím oponentom bakalárskej práce. Keďže nie som zástancom okydávania sa po médiách, to je všetko, čo k tomu poviem. Ale späť k našej téme.
Súbežne s celou veľkou skupinou ľudí, ktorí sa chechtali, ako som dostala naložené, si ten istý rozhovor so sudkyňou Kosovou pozrela právnická obec - prokurátori, sudcovia, advokáti. Pozreli si ho mnohí stakeholderi, ktorí mi v šoku písali, ako ten rozhovor sudkyňa Kosová nezvládla, že v rozhovore podľa nich viackrát klamala a že je absurdné, aby sudkyňa krajského súdu nevedela rozlíšiť, čo to je dezinformačné médium.
Ten istý rozhovor, dva rôzne svety. Nepretínajú sa, neprelínajú, nepoznajú. Rozdelená spoločnosť, ktorá z toho istého vstupu dostane úplne rozdielne výstupy. Paralelné reality.
Jedno však musím povedať - svet ľudí, ktorí mali pocit, že rozhovor skôr nezvládla sudkyňa Kosová, je neagresívny, slušný a sto percent reakcií, ktoré som dostala, bolo slušných, vecných a úctivých. Svet ľudí, ktorí vo všetkom vidia konšpiráciu, je, naopak, mimoriadne agresívny, vulgárny a pomstychtivý.
Vyústilo to do toho, že pod videom so sudkyňou Kosovou bolo tak veľa vulgarizmov a urážok, že sme diskusiu vypli. Robiť to musíme, bohužiaľ, oveľa častejšie, ako by sme chceli - každý mesiac vypíname diskusiu pod videami. Naposledy to bola debata pod rozhovorom s Romanom Samotným na ročné výročie Zámockej, ale vypínali sme pravidelne diskusie aj pod inými rozhovormi.
Ešte v časoch, keď Adam Valček pracoval v redakcii denníka SME a chodil ku mne na rozhovory (dnes spolupracuje s vydavateľstvom Penty), jeho podmienka vždy bola, že musíme vypnúť diskusiu pod videami. Level hejtu a osočovania bol vtedy asi polovičný ako teraz, no už vtedy to bolo neznesiteľné.
Spôsob, akým komunikujú aj hviezdy alternatívy, ktoré majú exkluzívny prístup k viacerým členom vlády zo Smeru, je šokujúci. Pri zdieľaní tlačovky poslankýň za PS svieti komentár: Tlačová konferencia slepíc. Lipšica volajú gamba, všetkých politikov opozície zosmiešňujúcimi prezývkami, prezidentku Zuza, Susana. Taká stupídna úroveň diskusie je nevídaná - je úplne jedno, či máte iný názor, dá sa to povedať aj slušne. Namiesto toho sledujeme úroveň štvrtej cenovej.
Rozzúrený dav v alternatíve sa začal čudovať, že sme diskusiu vypli. Ako keby bolo ľudské právo občanov anonymne vulgárne nadávať ľuďom pod videami na americkej platforme YouTube. Pritom každý môže mne aj ktorémukoľvek kolegovi v SME napísať email. Niektorí to využili aj po rozhovore s pani sudkyňou. Pripájam jeden z mnohých príkladov, len pre ilustráciu.
Pridám ešte jeden môj osobný komentár: Pri každom podobnom rozhovore nás zaplaví tak veľa hejtu, že by to slabšie povahy mohlo odradiť. Ja osobne však naozaj do špiku kosti verím, že jediný spôsob, ako posúvať spoločnosť, je slušná diskusia na úrovni. S ľuďmi, s ktorými súhlasíme, nesúhlasíme, so sympaťákmi aj s ľuďmi, ktorí nám až tak nerežú. Budeme to v denníku SME robiť aj naďalej a odradiť sa šikanou agresívnej dezinfoscény nedáme.
Že to nebude lepšie, by nám mohli napovedať aj výsledky PISA testovania. Tretina žiakov je v podstate funkčne negramotná. Ak by sme teda aj napísali nejaký článok a prečítajú si ho, urobia to len mechanicky. Textu rozumieť nebudú. Oveľa horšie sú na tom žiaci stredných odborných škôl - tam vychovávame 70 percent analfabetov. Analýza stavu nám teda ukazuje, že lepšie to nebude.
Práve naopak, oveľa viac ľudí bude zmätených, náchylných uveriť vulgárnym manipuláciám a populizmu. Minister Tomáš Drucker to nazval národnou tragédiou. A nedá sa nesúhlasiť. Viac sme o tom hovorili s Jurajom Hipšom v Dobrom ráne. Juraj Hipš správne podotkol, že ak by politici nedávali svoje deti do súkromných škôl, veľmi rýchlo by pochopili, aká potrebná je reforma. Včera bolo neskoro.
Podcast týždňa: Martina Navrátilová
Kara Swisher si nedávno zavolala na rozhovor tenistku Martinu Navrátilovú. Rozhovor je to veľmi zaujímavý - hovorí tam o svojej kariére, aj o tom, ako sa k nej správali ako k lesbe s mužskými črtami.
Kara s ňou však otvorila tému, v ktorej s ňou hlboko nesúhlasí, a to sú transgender športovci. O tom, či by mali transženy súťažiť v ženskej kategórii, hoci majú výhodu mužskej biológie. Navrátilová si myslí, že nie, a vysvetľuje svoj postoj. S rešpektom obe ženy nesúhlasia a debatujú na túto náročnú tému. A tak to má vyzerať.
Video týždňa: Jon Batiste a American Symphony
Tento týždeň nie je video týždňa z dielne SME. Pozrela som si dokument na Netflixe o Jonovi Batistovi a zanechalo to vo mne takú hlbokú stopu, že tento týždeň je video týždňa práve American Symphony.
Intímny dokument o živote Batistu v čase, keď stúpa jeho sláva a má desať nominácií na Grammy, sa prelína s ťažkým obdobím, keď sa jeho manželke Suleike vráti leukémia. Supertalentovaný Jon Batiste ukazuje v dokumente naozaj osobné momenty svojej terapie aj trápenia.
Popritom zažijete nádhernú explóziu talentu a fascinujúceho procesu skladania jeho veľkej symfónie, ktorú na záver zahrá v Carnegie Hall. Mix všetkých žánrov, na ktoré si len spomeniete - džez, klasika, country, funk, folk, hip-hop, gospel, to všetko tam nájdete. Krásny dokument, nevynechajte ho.
Hudobná bodka: Jon Batiste
Asi ste už tušili, že hudobná bodka bude práve Jon Batiste. Jeho live verzia Black Bird od Beatles je magická, ale ak si nájdete čas, pustite si pokojne jeho celý koncert alebo album. A ak máte radi rozprávky, Jon Batiste má aj Oscara za spoluautorstvo hudby jednej z najkrajších kreslených rozprávok Soul.
Toto bolo osemdesiate druhé vydanie newslettra ZKH. Ďakujem, že nás čítate.
