Európske summity sú bežne očakávané s naratívom „tento bude prelomový“. Ich priebeh a život toto očakávanie vo veľkej väčšine nenaplní, takže zavládne otupenie akože „zase veľa kriku pre nič“.
Metafora, ktorá je tu príslušná, je o valachovi, ktorý toľko zbytočne kričal: „Ide vlk“, že keď vlk naozaj prišiel, jeho volanie už nikto nebral vážne.
Je veľmi pravdepodobné, že pred summitom, ktorý má byť o týždeň, budú hlasy o jeho výnimočnosti, jedinečnosti a pod. ešte frekventovanejšie ako obyčajne. Hlavné menu je totiž Ukrajina, presnejšie budúcnosť Ukrajiny, čo je agenda, ktorá sa už nedá viac posúvať.
Jej zhodenie zo stola je požiadavka (ultimátum?) Viktora Orbána, ktorá, zdá sa, nie je proti srsti ani iným členom. Skutočnosť, že maďarského premiéra tentoraz neradno brať na ľahkú váhu, ilustruje rokovanie „prezidenta“ Charlesa Michela v Pešti.
Orbán nie je všetko. Rozhodovanie o otvorení prístupových rokovaní, ako aj o finančnej podpore 50 miliárd eur (to sú dve obrovské témy) sa bude diať v atmosfére plnej informácií, správ aj fám v západných médiách. Predovšetkým Berlín, Paríž a Washington vraj vyvíjajú čoraz intenzívnejší tlak na ukrajinského prezidenta Zelenského, aby začal zvažovať prípadnú korekciu, modifikáciu svojho kategorického „nie“ rokovaniam s Kremľom. (Teda kým neodídu zo všetkých zabraných území.)
Ak Ukrajina nedostane pozvanie alebo peniaze, alebo oboje - samozrejme s tým, že vyriešime o tri mesiace (šesť atď.) - bude to mohutný signál do Kongresu USA, kde republikáni rozohrávajú vlastné obštrukcie.
Podsúvať europolitikom a europolitike nič nechceme. Ale napriek všetkej podpornej rétorike bude decembrový summit nabitý negatívnou energiou tlačiacou na prehodnocovanie východnej politiky celého Západu. Včerajšia poznámka českého premiéra Petra Fialu v zmysle, že alternatívou zastavenia podpory Ukrajiny sú rusko-slovenské hranice, je reč, ktorá upozorňuje na obrovské hrozby a riziká pre Slovensko, ak Ukrajina v Bruseli nedosiahne „svoje“.
Rozhodovať sa pritom bude v atmosfére, ktorá je pre Kyjev zatiaľ najmenej priaznivá a ktorú navyše nešťastne podnecuje zbytočný konflikt Zelenského s jeho hlavným generálom.
Oslabenie podpory demokratických štátov je základný pilier Putinovho projektu na expanziu západným smerom. Žiaľ, nedá sa to vbiť či naliať do Ficovej hlavy, ktorý si – tak to vyzerá - Ukrajinu medzi Slovenskom a Ruskom ani neželá. Zostáva len dúfať, že ho nestrhne Orbán, ani kritické výhrady iných členov k Ukrajine (korupcia), ktorých nemusí byť málo.
Ak decembrový summit nebude prelomový v negatívnom zmysle, na Slovensku si budeme môcť zhlboka vydýchnuť.
