Autor pracuje v Ústave biologických a ekologických vied UPJŠ v Košiciach
Titulok textu je parafrázou titulu jednej staršej vedeckej štúdie z Talianska, na ktorú som si spomenul počas uvažovania nad aktuálnymi snahami dvoch ministerstiev, životného prostredia a pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, obnoviť lov vlkov na Slovensku.
Zástupcovia oboch ministerstiev, zdá sa v zhode, sic! (veď dobre, zhoda je pozitívny jav, ale prečítal som si aj úlohy či štatúty oboch vrcholných orgánov štátnej správy), argumentujú záchranou vidieka, vlk predsa ničí chovy dobytka a inak ako odstrelom to vyriešiť nejde.
Čo spôsobíme odstrelom
Spomínaní talianski vedci si v roku 2016 položili otázku: „Prečo vlci konzumujú hospodárske zvieratá?“ Nie je účelom tohto textu poskytnúť (vedecké) detaily štúdie, ktorá vyšla v prestížnom časopise Biological Conservation, preto len stručne.
Pri hľadaní odpovedí na položenú otázku analyzovali výskumníci potravu vlkov v oblasti Ligúrie na severe krajiny a zistili, že vlci tam konzumovali najmä diviaky, srnce a v menšej miere dobytok, predovšetkým kozy. Tento výsledok nie je ničím výnimočný, takto sa vlci živia kdekade v rámci areálu.
Zaujímavým sa to stalo až po analýze faktorov, ktoré ovplyvňujú príčiny zastúpenia domáceho dobytka v štruktúre vlčej koristi. A ukázalo sa, že útokov na dobytok bolo tým menej, čím prirodzenejšie bolo okolité prostredie, najmä zastúpenie lesov s dostatkom dominantnej prirodzenej koristi, srncov a diviakov.
Navyše sa však podiel útokov na dobytok zvyšoval, ak išlo o solitárne vlky. Naopak, v prípade kompletných svoriek s dobre známou hierarchickou organizáciou, ktorú mnohí tak obdivujeme, bolo útokov na dobytok menej.
Inak povedané, ak budeme do fungujúcich populácií vlkov zasahovať odstrelom, spôsobíme dezintegráciu či rozpad svoriek, čo zase v ekologickej reťazi spôsobí orientáciu v hierarchii neukotvených solitárnych vlkov alebo neúplných svoriek na lov ľahšie dostupnej koristi, ktorou sú stáda hospodárskych zvierat. Rozumieme?
Odstrel zrejme vedie alebo (keď mám byť až útlocitne či hranične objektívny) môže viesť k úplne opačnému ako očakávanému výsledku.
Podobný obraz, len na iných údajoch a iným prístupom, poskytla aj úplne čerstvá štúdia zo Slovenska, ktorú realizovali vedci z Mendelovej univerzity v Brne, Oviedo univerzity v Španielsku a z Hnutia DUHA Šelmy.
Na základe údajov o škodách na ovciach v rokoch 2014 až 2019, teda v období, keď sa lov vlkov u nás ešte realizoval, sa ukázalo, že odstrel samotný neovplyvňuje mieru útokov vlkov na ovce. Výška škôd je rovnaká, či sa vlky v príslušných okresoch lovili, alebo nie.
Štúdia vyšla v podobne prestížnom časopise Conservation Letters, pričom dostupné dáta neumožnili analyzovať narušenie svoriek vplyvom odstrelu.
