Autor je teológ a farár, pôsobí v ČR
Nám, nám narodil sa!
Počúvame a spievame to prakticky každý rok v advente, ale predovšetkým na Vianoce. Karel Schwarzenberg si dokonca prial, aby sa táto pieseň spievala aj na jeho pohrebe.
V rozhovore, ktorý s ním vyšiel v knihe Pro smrt uděláno, hovorí: „Keď ma raz budú pochovávať, a dúfam, že sa mi to splní, chcel by som, aby mi po Requiem zaspievali Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa! To by malo byť na konci.“ Uplynulý víkend sa mu želanie splnilo.
Na túto vianočnú pieseň teraz narážam často. Hrá v reproduktoroch v supermarkete, deti ju spievajú na besiedkach, dokonca aj na školských.
Pamätám si, ako som ju počas vianočnej praxe, keď som bol piatak na teológii, spieval kdesi v okolí Ratkovského Bystrého. Len ja a pár desiatok Rómov, ktorí prišli na bohoslužby preto, že ich ktosi pozval, hoci ani neboli evanjelici. A potom v Zemianskych Kostoľanoch, v Handlovej, o rok neskôr v Turanoch, posledné roky zas v Uherskom Hradišti a Šumperku. Nám, nám narodil sa.
Na tej piesni sa mi páči, ako veľmi je inkluzívna. Je jedno, kto sa stretne na jednom mieste. Je skoro aj jedno, kde to je. Môžeme si spolu zaspievať, že sa nám narodil Kristus Pán, bez veľkého rozdeľovania: heteráci aj teplí, Rómovia aj „čistokrvní“ Slováci, luteráni aj katolíci a dokonca aj tí, čo tomu vlastne neveria.
Iste, koledy, podobne ako veľa iných vianočných tradícií, v sebe koncentrujú ideál alebo aspoň predstavu ideálneho sveta. Sveta, kde máme čas a chuť sa stretnúť s blízkymi, posedieť pri stole, možno si aj vymeniť darčeky a tešiť sa z toho, že tu nie sme len sami pre seba.
Realita sa od nich viac či menej vzďaľuje. Stále sme svedkami toho, ako si niektorí podvedome menia „Nám, nám narodil sa“ za „Len nám narodil sa“ a majú pritom v hlave dlhý zoznam tých, ktorí k nám rozhodne nepatria. Neustále paranoidné rozdeľovanie sa však nikomu neprospieva.
