Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Obyvatelia ruskej Kubáne sa zišli, aby verejne odkázali svojmu prezidentovi Vladimirovi Putinovi, že sa im žije ťažko. Potrebovali by najmä, aby im niekto opravil aspoň niektoré cesty, pretože sú v stave, že sa nedajú používať.
Zvlášť hlavná, najdôležitejšia, po ktorej majú autá obchádzať Krasnodar, pripomína tankodróm.
Vlani v septembri dokonca neprešiel školský autobus a vyše sto detí neprišlo na vyučovanie.
„Prosíme vás, prijmite všetky možné opatrenia, aby boli havarijné úseky cesty opravené,“ hovorí na kameru žena v stredných rokoch v okuliaroch a kožušinovej kapucni.
Neobracia sa na ministra dopravy alebo gubernátora svojho kraja, ale na hlavu štátu. Pre deravú cestu. Pretože už nevie čo robiť.
Prosíme vás, kandidujte! A opravte cesty...
Obyvatelia neďalekého Slavianska na Kubáni sa postavia pred objektív: „Sľúbili nám všetko, ale máme len elektrinu. Žiadny plyn, žiadny vodovod. Elektrická sieť je chatrná, a tak je obec často potme. O cestách nehovoriac,“ vraví jedna zo statočných žien.
„Obraciame sa na vás, aby ste nám pomohli,“ oslovujú prezidenta.
Matky majú strach, že sa deti cestou do školy utopia, lebo kaluže sa rozlievajú na jazerá a rieky, ktoré si hĺbia korytá tam, kde ľudia kedysi vybudovali cesty. Ale nedokázali ich udržiavať.
Niekto prosí vladára, aby mu opravil cestu, iný, aby ho neopúšťal a opäť – piatykrát – kandidoval na najvyššiu funkciu. On, samozrejme, blahosklonne súhlasí. Prosby zazneli takmer v ten istý deň.
V Kremli Putin vyznamenával vojakov za to, že sa zaslúžili o okupáciu časti Ukrajiny a jeden z nich ho požiadal, aby v marci opäť prijal najvyššiu funkciu. Vraj áno, odvetil prezident.
Je to symbolické. Putina neprosia robotníci, roľníci ani inteligencia ako v minulosti, ale vojaci. To najdôležitejšie, na čom súčasné Putinovo Rusko stojí. Navyše, vojaci pochádzajúci z okupovaného ukrajinského územia, z Donbasu.
Obyvatelia sídliska s poetickým názvom Muzikálne sa dohodli, že prosbu prezidentovi napíše každý sám za seba.
„Keď každý z nás napíše SMS na bezplatnú linku 04040 (horúca linka Putina pre styk s občanmi, pozn. red.), možno si nás niekto všimne!“ radí susedom organizátorka akcie na sociálnych sieťach.
Aj oni žiadajú o opravu ulíc, po ktorých už nemožno prejsť, o opravu elektrického vedenia, ktoré visiacimi drôtmi a zvalenými stĺpmi budí dojem civilizačnej apokalypsy. Lenže prezident má teraz na starosti bezpečnosť krajiny a nie bezpečnosť práce. Bojuje za existenciu Ruska, takže existencia nejakej dediny alebo sídliska musí ísť bokom.
Len keby nezdraželi vajcia! A ešte pred sviatkami
Rusi sú trpezlivý a skromný národ. Vydržia veľa. Keď ide o ríšu, jej veľkosť a váhu vo svete, sú ochotní ešte sa nejaký čas brodiť bahnom pri každodennej ceste do práce. Len keby nezdraželi vajcia!
Zdraženie vajec bolo správou dňa hneď po slávnostnom oznámení kandidatúry Vladimira Vladimiroviča Putina. Od začiatku roka už o štyridsaťpäť percent. A pritom vajcia a ruská kuchyňa sú nerozlučné. Žiadny novoročný stôl sa nezaobíde bez vajec, majonéz a šalátov.
A pretože sa zlacňovanie rozhodne nečaká, v ruskom Belgorode, meste, kam dostrelí ukrajinské delostrelectvo, predávajú maximálne dvadsať vajec na osobu. Aby sa na všetkých dostalo.
Ruská generálna prokuratúra už začala kontroly chovateľov sliepok a predajcov vajec, či za zvyšovaním cien nie je vnútorný nepriateľ. Podľa expertov je to skôr dôsledok nedostatku technológií a prídavkov do kŕmnych zmesí, ktoré tiež postihli sankcie.
Zatiaľ sa nevie, či za drahšie vajcia pôjde niekto za mreže. Isté je, že najdrahšie vajcia sú na Kryme, okupovanom od roku 2014. Keď chcete byť občanom veľmoci, musíte si priplatiť.
Putin veru nie je hluchý voči občanom. Pár dní po potvrdení prezidentskej kandidatúry vyrazil do Archangeľska a Severodvinska.
Ako prví sa o návšteve dozvedeli obyvatelia predmestia Severodvinska, keď im polícia nedovolila vyjsť na trasu M8. Školu číslo sedem v Archangeľsku zase obkľúčili muži v uniformách i v civile a okolie budovy zaistili páskou.
Staršie deti nechali jeden deň doma, asi aby „najvyššiemu“ nekazili dojem z návštevy. A tak si v pokoji prezrel luxusný bazén, krištáľovo čistú jedáleň a pár tried s dobrými žiakmi. Zanechal im písomný odkaz, poslanie, vo výnimočne sebakritickom duchu: „Naše deti budú lepšie ako my.“
Škola číslo sedem je výnimočná. Otvorili ju tento rok a okrem bazéna má tri telocvične. Zato dvestotisíc ruských detí chodí do škôl, ktoré nemajú ani vodovod, kanalizáciu, stovky z nich nemajú splachovacie záchody. Tam však prezidenta ešte nikto nepozval.
Vojna, mať rodnaja
Cesty, po ktorých išiel Putin, starostlivo očistili od snehu. Tento rok prvýkrát, hoci sneh na nich už nejaký čas ležal bez povšimnutia. Mal šťastie, že cesty neboli ako na Kubáni. Dozvedel by sa o svojej krajine viac, než by chcel.
Takto sa nadúval pýchou, keď velil slávnostnému vztýčeniu vlajky námorníctva na atómových ponorkách Imperátor Alexander III. a Krasnojarsk, ktoré sa stanú súčasťou ruskej vojenskej flotily. Vyrobili ich na veľkolepom závode Sevmaš.
Aj sem hlava štátu zavítala. Polovicu pracujúcich nechali v ten deň doma, zrejme ako v prípade starších žiakov pre prípad, aby nepovedali niečo nevhodné. Menej ľudí, menej problémov.
V Archangeľsku spôsobila návšteva prezidenta dopravný kolaps, ceny taxíkov trojnásobne vzrástli. Prejsť mestom dokázal len skutočný majster, a za to sa platí. Ako za vajcia.
Vajcami a taxíkmi sa to rozhodne neskončí. Rusi sa musia pripraviť – až si piatykrát zvolia toho istého prezidenta – na utiahnuté opasky. Teda niektorí. Pre iných, naopak, ako sa hovorí „vojna, mať rodnaja“.
Návrh ruského rozpočtu na budúci rok je niečo, čo tu ešte nebolo. Zbrojári a vojaci, skrátka všetci, ktorí sú priamo zapojení do vojny proti Ukrajine, dostanú nevídaných 10,8 bilióna rubľov. Je to dvakrát viac ako tento rok, a to bolo dvakrát viac ako vlani.
Tempo je to závratné. Viac ako šesť percent HDP. Rusi na zbrojenie míňajú približne toľko ako Američania v 80. rokoch. Po roku 1989 ich výdavky na obranu nepresiahli šesť percent HDP.
Sovietsky zväz vydával na zbrojenie v najmilitantnejších rokoch štrnásť percent HDP. K tomu má Moskva zatiaľ ďaleko.
V jednej z obcí Altajského kraja by si priali, aby sa prezident nezaoberal len tankmi a raketami, ale napríklad aj drôtmi vysokého napätia. Hojdajú sa ľuďom nad hlavami, sršia z nich iskry, stĺpy hrozia, že každú chvíľu padnú na zem. Čo je proti drôtom na ceste nejaká jama, ktorá bráni deťom chodiť do školy?
Kam sa hrabú nespokojní obyvatelia Kubáne na dedinku Plodopitomnik? Kto to má, ohňostroj cez deň, v noci – a zadarmo.
Napísali gubernátorovi, poslancom, na políciu, ale všimlo si ich len ministerstvo pre výnimočné situácie. Prišli a postavili hliadky. Pozorujú popadané drôty, ako sa o seba trú vo vetre a čakajú, kým príde ich chvíľa.
Vladimir Putin mal 11. decembra online stretnutie so šéfmi arktických regiónov, čo je takmer polovica krajiny. Predtým si – aj online – vypočul príbehy mladých rodín, ktoré získali štátom podporovanú takzvanú arktickú hypotéku pre obyvateľov severných ruských teritórií.
Igor Berdnikov s manželkou povedal prezidentovi, akí sú za hypotéku vďační, ako im zmenila život a vieru v štát. Putinovi tiež oznámili, že autobusové zastávky v Archangeľsku a okolí vôbec nie sú prispôsobené chladnému počasiu. Svoje „spontánne“ pripomienky vzorne čítali z papiera.
Za dvadsaťtri rokov panovania Putin nikdy nemal menšiu ako šesťdesiatpercentnú podporu občanov. Nikdy.
V Kerči už stojí desať vajec 195 rubľov. Tak žeby teraz?
