Keď sa objavila drobná správička, že plánované zvýšenie zdravotných odvodov o jeden percentný bod má byť len dočasné, menej informovaný občan sa mohol aj potešiť. V zmysle, že dobre, keď už to musí byť, nech sa deje vôľa prozreteľnosti, ale aspoň tomu vidíme koniec. Nuž, nevidíme.
Základná poučka slovenského, ale azda aj cudzokrajného národohospodára totiž znie, že až na drobné výnimky nepoznáme nič také ako dočasné zavedenie novej dane (v tomto prípade sú to nominálne odvody, ale povinné zdravotné poistenie je stopercentne solidárne, a tak má skôr povahu dane).
Dôvodov je mnoho, ale ako Koh-i-Noor sa medzi nimi jagá ten, že nepoznáme ani dočasné dávky. Ako môžeme sledovať v priamom prenose, keď raz niekto schváli vyššiu materskú, daňový alebo rodičovský bonus či plošné dotácie na energie, nie je toho dobráka, ktorý by to dokázal zrušiť.
A v tejto pasci uviazla aj nová vláda.
