Robert Fico s protestami nerátal. Spoliehal sa na únavu z politiky a dúfal, že jeho útoky na mimovládne organizácie, opozíciu a novinárov dostatočne odradia ľudí od ráznejších postojov proti jeho vláde.
Mal to byť bleskový únos štátu - špeciálna operácia, ktorá sa do Vianoc skončí. Ale opäť sa prejavila sila občianskej spoločnosti. Tej, ktorú Fico nemôže podplatiť balíčkami, lebo chápe, že sme svedkami drahej kampane na úkor ďalších generácií.

Protesty nepovalia vládu a Fico neodstúpi. Ale tisícové davy dávajú Ficovi jasne najavo, že nemôže všetko. Že sa občianska spoločnosť nebude spoliehať len na to, že Európska komisia dodrží svoje slovo a bude ráznejšia, než pred desiatimi rokmi v prípade Maďarska.
Je to odkaz aj smerom do Európy, ktorý kazí Ficovu snahu obhajovať demontáž právneho štátu tým, že je to aj vôľa národa. Veď on jasnou rečou hovoril voličom, že zasiahne proti policajnému štátu, priškrtí udavačov a zatočí s Lipšicom. A tak aj činil.
Lenže vládna koalícia prekročila hranice tak vážne, že ak by spoločnosť teraz mlčala, začali by platiť aforizmy o tom, ako si národ nič iné ako Fica ani nezaslúži.
Navyše Fico sa chytil do svojej predvolebnej pasce. Momentálne nemôže útočiť na podstatu protestov, keďže on sám toho času takýmto spôsobom bojoval proti vláde. Aj keď jeho voliči s extrémne krátkou pamäťou by mu aj takéto obraty odpustili.
Tieto protesty nie sú o Ficových voličoch. Sú odkazom najmä pre tú časť spoločnosti, ktorej po voľbách povedali, že si má zvykať na novú realitu. Lenže teraz začína chápať, že zvykať si nielen že nemusí, ale nesmie.