Autor bol predsedom Slovenského syndikátu novinárov a členom mediálnej rady vlády
„Mafiánsky balíček“ – rušenie špeciálnej prokuratúry v zrýchlenom konaní – je výborný marketingový ťah opozície na zobudenie verejnosti. Škoda, že pri tom zaniká rovnako rýchle a bez akejkoľvek odbornej diskusie spustené delenie a finančné ožobračovanie verejnoprávnych médií.
Takto pred rokom, 19. decembra 2022 schválila Rada RTVS rozpočet na rok 2023. Príjmy 165,8 milióna eur a výdavky 165,6 milióna eur. O dva dni neskôr sa strany vtedajšej vládnej koalície na návrh SaS rozhodli zrušiť koncesionárske poplatky, čiže aj rozpočet RTVS. Zo strany sulíkovcov išlo až o istý druh obsesie.
Všetko malo byť inak
Strana to mala vo volebnom programe od svojho vzniku v roku 2008, teda viac ako štrnásť rokov. Aj toto bola cena, vďaka ktorej mala Hegerova vláda prežiť. Prežívala.
Takmer ďalšieho pol roka čakala RTVS na to, koľko bude od 1. júla 2023 dostávať peňazí. V hre bolo 0,15 percenta HDP, potom aj 0,19 percenta. To sa zdalo už veľa poslancom Sme rodina, však jej predseda mal v rodine napríklad FUN rádio, čiže o tému mali záujem takpovediac z podstaty konfliktu.
A presne preto sa financovanie verejnoprávnych médií nedostalo ani do ústavy, lebo aj to žiadala časť Hegerovej koalície. Do zákona sa však dostalo slovíčko „najmenej“ a k nemu kompromisných 0,17 percenta HDP. To je asi 180 miliónov eur, čiže viac ako z koncesií, ktoré sa naposledy zvyšovali presne pred dvadsiatimi rokmi.
Ako sa v septembri ukázalo, Heger a spol. naivne kalkulovali s tým, že vyhrajú voľby a pridajú. Strašný amaterizmus. Týmto krokom vláda Eduarda Hegera urýchlila Robertovi Ficovi prevzatie RTVS prostredníctvom štátneho rozpočtu. Hoci všetko malo byť inak, akože lepšie.
Je po voľbách, zvykáme si – a je to zrazu o 0,05 percenta HDP menej, čiže „najmenej 0,12 percenta HDP“. Toto „rozpočtové opatrenie“ (tak tomu hovorí minister financií Ladislav Kamenický) „prinesie“ do štátneho rozpočtu necelých 55 miliónov eur.
Ste firma, máte uzatvorené zmluvy, pripravenú vysielaciu štruktúru, nakúpené vysielacie práva, objednané dabingy, rokujete s inzerentmi a mediálnymi agentúrami, platíte zamestnancov... Zo dňa na deň, v priebehu pol roka, vám dvakrát menia rozpočet. Radosť pracovať, tvoriť, vysielať.
Potrebujeme verejnoprávne médiá?
Vláda ide siahnuť na II. dôchodkový pilier, zvyšujú odvody, dane idú hore a okrem kdekoho iného nerešpektujú ani Švejka, odborníka na to, čo môže zlomiť krk politikom – zdražujú aj pivo a cigarety. Jednoducho trináste dôchodky budú mať na trhu uplatnenie, rýchlo sa minú. Koho teraz zaujímajú verejnoprávne médiá? Niekoho predsa. Politikov.
„Alternatívci“ sú nevypočítateľní. V snahe brániť svoj umelo vybudovaný status nezávislosti (nikdy to nebola, nie je a ani nebude pravda) sa môžu obrátiť proti tým, ktorí ich legitimizovali. RTVS je na rozdiel od nich skutočná značka. Na slávny klub sa chcú vytiahnuť všetci súperi a tí, ktorí majú moc a peniaze, si ho chcú kúpiť. To druhé sa deje teraz RTVS.
(Najmenej) 0,12 percenta HDP vytvára priestor na vyjednávanie a získanie času. Vyjednávať sa bude o tom, kto sa dostane v RTVS do pozícií, kto dostane nové zmluvy a ktoré sa zrušia.
Záujemcov je vždy dosť. Robert Fico už pred voľbami sľúbil, že pôjde Ľubošovi Machajovi po krku. A sú sľuby, najmä ak je ich hlavnou motiváciou pomsta, ktoré plní spoľahlivo a v rekordných termínoch. Takže bez jasného plánu a nebodaj odbornej diskusie (nerušme pani ministerku Šimkovičovú pri samoprezentovaní v „TV“ Slovan) nastane porciovanie RTVS. Z (najmenej) 0,12 percenta môže byť napríklad rozpočtovým opatrením čoskoro viac, lebo dávať „našim“ ľuďom v samostatnej televízii a rozhlase – to už je iná vec.
Na záver to odľahčime. Len pred troma týždňami sa Andrej Danko v relácii O päť minút 12 tak rozčuľoval nad kvalitou toaliet v Mlynskej doline a kameramanov sa v živom vysielaní pýtal, či by nechceli vyššie platy.
Koaliční partneri podpredsedu parlamentu odpovedali za zvyšok zamestnancov RTVS, ale aj zostávajúcich divákov či poslucháčov.
