Text vyšiel pôvodne na webe Visegrad Insight v rámci štipendijného programu Budúcnosť Ukrajiny.
Surrealistický marxizmus Sovietskeho zväzu položil základy súčasného ruského vojensko-priemyselného komplexu.
Kým 61 percent Ukrajincov má k Stalinovi negatívny vzťah, štyri percentá ho hodnotia pozitívne. V Rusku je však pomer opačný: 60 percent má pozitívny postoj a 11 percent vidí Stalina negatívne.
Tieto čísla ilustrujú rozdielne cesty, ktorými sa ukrajinská a ruská spoločnosť v posledných desaťročiach vydali.
Obrátený marxizmus
Súčasné Rusko vychádza zo sovietskeho modelu v mnohých ohľadoch, no jeden z nich sa často prehliada. Nazývam ho „obrátený marxizmus“ a čiastočne vysvetľuje krutú vojnu Ruska proti Ukrajine.
Jednou z kľúčových myšlienok marxizmu bolo, že moderné spoločnosti sú postavené na výrobe a kľúčovou otázkou nerovnosti je otázka, kto vlastní výrobné prostriedky.
Modernita a jej vedecké a priemyselné revolúcie prebiehajúce v 16. až 19. storočí sa považovali za rozchod s predmoderným spôsobom života, pretože svoju kľúčovú snahu definovali nie v prispôsobení sa prírode, ale v jej ovládnutí. Dobývanie prírody sa, samozrejme, malo uskutočňovať podľa prírodných zákonov, ale tieto zákony mali slúžiť na vytvorenie druhej prírody, prírody ovládanej človekom.
Toto je dôvod, prečo sa vytváranie novej skutočnosti považovalo za oveľa dôležitejšie ako reprodukovanie starej.
Marxizmus teda považoval vlastníctvo výrobných prostriedkov za kľúčový faktor budovania spoločnosti počas priemyselnej revolúcie. Keďže ekonomiku poháňajú tí, ktorí vyrábajú, moc patrí tým, ktorí vlastnia výrobné prostriedky, tvrdila ideológia.
Revolučná teória marxizmu zároveň obsahovala dôležité deštruktívne prvky. Na rozdiel od filozofov ako Alexis de Tocqueville, ktorý videl vo Francúzskej revolúcii nielen rozchod s minulosťou, ale aj jej pokračovanie, Karl Marx a Friedrich Engels hlásali radikálnu teóriu zmeny. Boli presvedčení, že revolúcie sú násilným rozchodom s minulosťou.
Takto si predstavovali „buržoáznu“ francúzsku revolúciu a takto si predstavovali aj komunistickú revolúciu. Verili, že komunistická revolúcia by mala byť radikálnym novým začiatkom bez kompromisov.
Ničenie namiesto výroby
Marxizmus však čelil pri vstupe na ruskú pôdu dôležitej výzve. Skutočnosť na mieste bola oveľa vzdialenejšia od reality, ktorá mala tvoriť základ revolúcie, ako si Marx a Engels predstavovali. Rozvinutý priemyselný kapitalizmus neexistoval, a preto neexistoval ani rozvinutý proletariát. Revolúcia v Rusku mala nielen zabezpečiť diktatúru proletariátu, ale mala proletariát aj vytvoriť.
Marxizmus v Rusku bol teda v istom zmysle založený na fantázii, sne. Bol surrealistický - ak pod pojmom surrealizmus rozumieme predstavu alebo fantáziu, ktorá mala prevládnuť nad realitou. V ruskom marxizme však išla úloha fantázie ešte ďalej – nielenže mala fantázia prevládať nad realitou, ale realita mala byť tejto fantázii úplne podriadená.
Leninizmus nebol len neortodoxným marxizmom, bol to surrealistický marxizmus. Surrealizmus tu neznamenal estetiku, ale politiku – teóriu moci.
A čo je dôležitejšie, táto reinterpretácia marxizmu obsahovala aj legitimizáciu násilia. Ak je fantázia taká vzdialená od reality a mala by realitu pretvárať, tak by táto realita mala byť brutálne zmenená.
Radikálna deštrukcia sa považovala za kľúč k budúcnosti. Odtiaľ pramenia represie, nútené hladovanie, masové popravy a násilná kolektivizácia, ktorými je ruský marxizmus známy.
Ak máte nejaké ilúzie o Leninovom komunizme, prečítajte si jeho diela z revolučných rokov, najmä listy a telegramy, v ktorých vydával príkazy a pokyny. Budete prekvapení, aké kruté boli a ako často v nich nájdete pokyny na popravu náhodných ľudí.
Je nesprávne domnievať sa, že masové násilie zo strany boľševikov sa začalo až Stalinom. Stalin len systematizoval a industrializoval násilie, ktoré do dejín vniesol Lenin. A tu prichádza môj hlavný bod, teda to, čo tu nazývam obráteným marxizmom.
Tvárou v tvár výzvam radikálnej a násilnej transformácie spoločnosti a potrebe viesť vojny na mnohých frontoch už v prvých rokoch vytvoril Leninov „vojenský komunizmus“ ideologický základ Sovietskeho zväzu. Počas prvej päťročnice ho Stalin systematizoval.
Druhá svetová vojna ho povýšila na novú úroveň. Studená vojna premenila túto ideológiu na samotnú štruktúru štátu, ktorú nebolo možné zvrátiť.
Tu je hlavný bod obráteného marxizmu: „Vojensko-priemyselný komplex“ sa stáva nielen základom hospodárstva a spoločnosti, ale stáva sa samotnou podstatou hospodárstva a spoločnosti.
Kľúčová myšlienka marxizmu znie: kto vlastní výrobné prostriedky, má moc.
Kľúčová myšlienka obráteného marxizmu znie: kto vlastní prostriedky ničenia, má moc.
Dedičstvo zničenia
Podstata Sovietskeho zväzu sa sústredila na myšlienku akumulácie prostriedkov ničenia. Preto sa obrovská časť hospodárstva sústredila okolo „vojensko-priemyselného komplexu“.
Pokus o odklon od tejto vysoko militarizovanej spoločnosti a ekonomiky v 90. rokoch, ktorý by znamenal liberalizáciu spoločnosti aj ekonomiky, narazil na obrovský odpor všetkých tých častí spoločnosti, ktoré boli zapojené do armády, „silovikov“ alebo jednoducho vojenskej ekonomiky. Títo ľudia a tí, ktorí s nimi sympatizovali, boli hlavnou silou, ktorá zvolila Putina za svojho prezidenta.
Nadmerná výroba zbraní vysvetľuje, prečo má Rusko aj viac ako 30 rokov po rozpade Sovietskeho zväzu stále obrovské zásoby zbraní a munície na vedenie rozsiahlej vojny proti Ukrajine s miliónmi zapojených ľudí a státisícmi už mŕtvych. Vo väčšine prípadov ruskí vojaci (a čiastočne aj ukrajinskí) stále vedú túto vojnu so zbraňami, ktoré vyrobili ich otcovia a starí otcovia.
Prevaha vojenskej myšlienky má korene v tom, že Sovietsky zväz, a neskôr aj Rusko ako jeho reinkarnácia, boli mentálne založené oveľa viac na myšlienke ničenia než na myšlienke výroby.
Dôležitou otázkou dneška je, čo bude ďalej. Povedie táto vojna k demilitarizácii Ruska? Vyčerpá zdroje, ktoré nahromadilo počas sovietskych čias? A povedie toto vyčerpanie k novej predstave o Rusku, ktorá nakoniec nebude založená na predstave ničenia a smrti, ako je to teraz? Alebo naopak, povedie táto vojna k opätovnej militarizácii Ruska a sovietsky vzor sa potvrdí a len posilní?
Obe možnosti sa zdajú byť pravdepodobné a druhá nie je o nič menej reálna ako prvá. To znamená, že by sme mali byť pripravení dlhodobo vzdorovať novému militarizmu Ruska.
Nech už je odpoveď na túto otázku akákoľvek, náš spoločný cieľ by mal byť formulovaný veľmi jasne. Naše úsilie by sme mali nasmerovať tak, aby sme zabránili tejto ríši skazy páchať zločiny teraz aj v budúcnosti. Nie je to len geopolitická úloha, je to predovšetkým morálna úloha.
Je to morálna úloha, pretože ideológie vytvorené na základe myšlienky, že moc možno získať vytvorením stroja na ničenie a smrť, by mali byť porazené. Je to morálna úloha, pretože myslenie zamerané na ničenie, a nie na tvorbu, by sa malo navždy ukázať ako nesprávne a odporujúce samotnej myšlienke ľudskosti.
Autor: Visegrad Insight, Volodymyr Yermolenko
