Autor je predseda SaS
Návrh Smeru ráta s uhradením troch štvrtín nárastu splátky. Ak teda niekto platil doteraz úrok jedno percento a po novom (po takzvanej refixácii) bude platiť päť percent, je to nárast o štyri percentuálne body, z čoho mu štát zaplatí tri. Pre klienta stúpne efektívna úroková sadzba z jedného percenta na dve percentá. To znie skvele, realita je však iná.
Po prvé, klientom nie je dovolené zmeniť banku v prípade, že chcú pomoc štátu. Banka si teda môže s klientom robiť, čo chce, napríklad napariť mu úrok deväť percent, čo by bol nárast o osem percentuálnych bodov. Z toho zaplatí štát šesť percentuálnych bodov a klient dva. Pre klienta to je nárast z jedného percenta na tri, čo je stále lepšie ako „trhových“ päť percent.
V normálnom prípade, čiže bez štátnej podpory, by po takom zdvihnutí úroku klient okamžite utekal do inej banky. V prípade štátnej dotácie však nemá dôvod nikam utekať, lebo bude platiť tri percentá a zvyšných šesť percent doplatí štát. A banka namiesto „trhových“ päť percent dostane parádnych deväť percent.
Banke totiž žiadny zákon nezakazuje stanoviť úrokovú sadzbu, akú uzná za vhodné. Jediné, čo bankám bráni v tom, aby uleteli s úrokovými sadzbami, je konkurencia. Tú však Smer úspešne vypol. A preto je vylúčené, že hypotekárna pomoc bude stáť rozpočtovaných 64 miliónov eur. Bude to minimálne desaťnásobok.