Fico sa sústredí na domáci front (komentár)

Zahraničná politika pod Robertom Ficom štvrtým zatiaľ ukazuje, že rozvracať EÚ zvnútra nie je jeho prioritou.

Videli sme, čo vzišlo z posledného summitu lídrov v Bruseli, a pre časť elektorátu, ktorá si pýta, aby sa Fico zaradil do protibruselského odboja vedľa Orbána, to mohlo byť sklamaním. Andrej Danko, strážca východného vektoru, reptal vtedy a nespokojný je aj teraz.

Fico totiž predoslal, aké stanovisko na programe bruselského summitu zaujme k otvoreniu rokovaní o členstve s Kyjevom. Ak odhliadneme od tónu, ktorým to povedal, jednoduchý odkaz je ten, že Slovensko nebude brzdou týchto snáh. Zatiaľ.

Danko chcel vidieť viac vzdoru. Lebo veď, aha, Orbán srdnato hlási, že Ukrajina nie je pripravená, lebo on si potrpí na pravidlá, ha! A aby bolo jasné, že nejde o náhly záchvat dôslednosti, ale o pokračujúcu snahu bojujúcemu susedovi robiť prieky, vybral sa do Washingtonu v stopách Zelenského.

Ukrajinský prezident chcel žiadať Kongres, aby ďalej podporoval Ukrajinu. A maďarský premiér prišiel povzbudiť tých, čo mali výhrady. Takto sa škodí, nielen tak na pol huby!

Vidiac úprimnú a zápalistú snahu Orbána musel byť Andrej Danko týraný pocitmi nedostatočnosti svojho premiéra. Fico nie je taký Orbán ako samotný Orbán!

Veru nie, keďže sa musí na rozdiel od zaslúžilého demolátora právneho štátu sústrediť na vzdorujúce domáce bojisko, neostáva mu chuti ani ambícií na plnotučný rozvrat západných štruktúr.

A možno čosi také ani úprimne nechcel. Veď čo už len Slovensko z takého scenára získa? Dokonca by mohlo stratiť, ako nás svojho času upozornil exminister Káčer, keď vyjavil možnú motiváciu Viktora Orbána rozrýpať poriadky a nanovo začať kresliť do mapy.

U Blanára si to, vďakapánu, uvedomujú. Keby sa ešte o túto vedomosť podelili s tou časťou elektorátu, ktorá roztlieskava Orbána a prosí si také isté aj doma. No dobre, tu sme už v žánri Vila Rozborila, priznávame.

Fico musel toto publikum obslúžiť aspoň formálne. Vzišla z toho takáto formulácia: „Nebudeme brániť rozhodnutiu Európskej únie, aby otvorila rokovania s Ukrajinou. Ide o politické rozhodnutie, nemá to nič spoločné s realitou. Ukrajina nie je absolútne pripravená na otvorenie rokovaní.“

Musíme uznať, že tu možno nájsť všetko z repertoáru Ficovej dvojakej zahraničnej politiky: tvrdenie, že EÚ sú vždy tí druhí, demonštrovanie odporu až hnusu k spoločnému rozhodnutiu, ktoré však podporíme, nech ich parom berie!

Fico sa teda sústredí na domáci front a pri Ukrajine si zatiaľ vystačí s opľúvaním bojujúceho suseda.