Autor je komentátor českého spravodajského webu Seznam Zprávy
Nechcem sa nikoho dotknúť, ale hlavná stanica v Bratislave zrejme v dohľadnom čase nevyhrá v súťaž o najkrajšiu stanicu v Európe. Pokoj, pražská tiež nie.
Spojenie donedávna sa rozpadajúcej secesnej budovy, brutalistickej dostavby zo sedemdesiatych rokov a šesťprúdovej diaľnice odrezávajúcej stanicu od parku, ktorý sa svojho času preslávil ako najväčší drogový trh a bezdomovecká kolónia v meste, stvorilo čosi, čo o Prahe vypovedalo viac než všetky bedekre.
To sa však má zmeniť. Dokonca už do troch rokov, čo znie azda až príliš optimisticky.
V každom prípade, návrh novej podoby stanice pod názvom Šťastný Hlavák pred dvoma týždňami oficiálne predstavili verejnosti – a nedá sa povedať, že by bol všeobecne nadšene prijatý. Do všetkého toho zmätku, ktorý som opísal, má totiž podľa návrhu dánskeho štúdia Henning Larsen Architects A/S pribudnúť ešte akási obria drevená pergola, ktorá okamžite získala prezývku „Abu Dhabi“.
Možno je to len nezvyk. A je asi celkom pravdepodobné, že v definitívnej verzii bude táto stavba vyzerať trochu inak, než ako ukazujú vizualizácie.
Ak vznikne. Pretože v Prahe máme až priveľa smutných skúseností s tým, ako dopadajú pokusy o modernú architektúru.
Asi najslávnejší je príbeh novej Národnej knižnice, takzvaného „blobu“ architekta Jana Kaplického na pražskej Letnej.
Extravagantná futuristická stavba síce v roku 2007 vyhrala medzinárodnú architektonickú súťaž, ale nikdy nevznikla – najskôr sa proti nej postavil prezident Václav Klaus, potom na jeho pokyn pražskí politici a nakoniec súd aj tak rozhodol, že dielo zásadne porušilo pravidlá súťaže.
Na Hlaváku sa už objavujú prvé problémy. Napríklad fakt, že brutalistická prístavba, ktorú asi poznáte, ak ste do Prahy niekedy pricestovali vlakom, vlastne fakticky neexistuje, pretože ju niekto v sedemdesiatych rokoch zabudol zapísať do katastra.
A k tomu má byť pamiatkovo chránená, čo by však zrejme znamenalo, že chránená je aj jej súčasť – teda magistrála, ten najodpornejší vred na tele Prahy, s ktorým si mesto desiatky rokov nedokáže poradiť.
Nechcem byť skeptik za každú cenu. Možno sa pražská hlavná stanica naozaj zmení na Šťastný Hlavák. Skôr by som si však tipol, že aj o tri roky, a ešte dlho potom, budeme cestovať medzi Prahou a Bratislavou z jednej omlátenej stanice na druhú priemernou rýchlosťou asi tak osemdesiat kilometrov za hodinu. A s vedomím, že sa pritom pravdepodobne zasekneme kdesi v lesoch pri Brne.
Po takmer štyridsiatich rokoch kapitalizmu je to trochu smutná bilancia.
