Nie je to najlepšou správou o ľudskosti a vľúdnosti človeka, ale čo už narobí, keď mu ako rajská hudba znie až z Bruselu doliehajúce brýzganie Roberta Fica nespokojného s odporom, ktorý sa kladie jeho valcu. Akoby tým totiž dával za pravdu slovám spred týždňa, že práve zvolené bleskové tempo môže byť slabým miestom jeho plánu.
Jasné, keby obranu prebúral, mohol by si spokojne mädliť dlane a kritiku vnímať ako bzučanie múch – otravné, ale v princípe neškodné. Ibaže (zatiaľ) nič neprebúral, naopak, zburcoval opozičné aj občianske rady a zásadne si skomplikoval situáciu, pretože sa tým zároveň obral o možnosť justičnú žabu uvariť.
Lapidárne, teraz už sa bude vrešťať pri čomkoľvek, aj keby ho zhodou okolností či omylom viedol aj iný ako zlovoľný motív. A aby Fico opätovne potvrdil svoju povesť mizerného stratéga podliehajúceho poryvom vášní, podobne ako minule si za riešenie zvolil sorosovanie a chrlenie vitriolu.
Lebo keď to nejde silou, pôjde to väčšou silou. Logicky.
Opozícia pokračuje v protestoch proti vláde, v utorok ich organizuje v ôsmich mestách Čítajte Áno, niekedy to môže aj platiť, ale Fico je dnes možno v delikátnejšej situácii, než si myslí. Hovoriť o jednofarebnej vláde Smeru a zdôrazňovať tým podradné postavenie dvoch menších koaličných partnerov sa v nejakej miere smie, možno tomu uveril aj sám Fico, ale táto figúra naráža na mantinely reality.
Fico sa iste môže utešovať, že už nemá v koalícii „zradcu“ v podobe Bélu Bugára, ktorý ho (aj pod tlakom námestí, áno) vyprevadil z Úradu vlády. Lenže nemá ani 83-členný poslanecký monolit z roku 2012. Koalícia má 79 poslancov a je to, podčiarknime, koalícia.
To neznamená, že v nej treba hľadať dobrých hrdinov, ale aktéri majú skrátka rôzne záujmy a nie sú vo vzájomne podriadenom vzťahu. Navyše, výsadky SNS aj Hlasu sú v istej miere heterogénne zoskupenia, ktoré nemusia mať rovnakú motiváciu ako on snažiť sa prebúrať múr, prípadne si za to môžu všeličo vypýtať.
Najvypuklejšie je to pri prezidentských ambíciách Petra Pellegriniho, ale za zmienku stojí aj verva, s akou Tomáš Taraba posiela Andreja Danka, aby si v tejto súťaži rozbil nos.
Navyše, už tu niet dobrej cesty. Buď to bude Fico ďalej lámať a šponovať, alebo ustúpi, zvoľní tempo, čím nielenže potvrdí, že to zrýchlené konanie nebolo až také nevyhnutné, ale najmä tým zároveň prizná politickú slabosť. Mrzuté.
Keď si človek číta jeho trinitrotoluénom nasiaknutú tlačovú správu, má pocit, že tomu jej autor rozumie. Našťastie vieme, že on sa nikdy nepoučí.
