Domáca udalosť podľa Nataše Holinovej
Spravodlivosť v polčase rozpadu.
Aj občanov pochystaných po voľbách na najhoršie zaskočila rýchlosť a brutalita, s ktorou sa Robert Fico a jeho podržtašky pustili do rozbíjania právneho štátu.
Tieto vlastnosti Ficovho počínania sa však zároveň postarali o silný odpor, ktorý tento (mentálne) feudál nečakal.
Čím nekomfortnejšie podmienky mu táto spoločnosť pre jeho valcovanie pripraví, tým menšiu cenu bude nakoniec platiť.
Zároveň sa významne zvyšuje šanca, že sa Ficovi jeho zámery nevydaria v plánovanom rozsahu. Po prstoch mu môže dať aj po prelomenom vete prezidentky Ústavný súd.
To, že sa mu plány nevydaria v plánovanom čase, je už skoro isté.
Fico má prečo zúriť. Peter Pellegrini sa musí najneskôr začiatkom roka vyjadriť, či kandiduje, pričom na tomto dianí môže iba strácať. Zároveň pár kamarátov potrebuje, aby ich skutky boli premlčané.
Domáca II podľa Nataše Holinovej
Dosť bolo Fica!
Štvrtá vláda Roberta Fica nefunguje ešte ani dva mesiace, ale už dokázala privolať na námestia tisíce ľudí s uvedeným heslom na perách. Dôvodom je práve bezohľadná demontáž právneho štátu.
Je to významné svetlo nádeje v tomto marazme.
Protesty rastú, pridávajú sa ďalšie mestá a medzi ľuďmi rastie radosť z tejto aktivity. Zároveň sa rečníci oproti prvému protestu zlepšili a dramaturgia druhého podujatia nemala chybu.
Keď na bratislavskom proteste Michal Šimečka sľuboval, že podajú žalobu na Ústavný súd, z davu sa ozvalo: „Prosím vás, podajte tú žalobu. Ja vás tam odveziem!“ Také sú približne nálady ľudí, priam sviatočne sa cítiacich z toho, že zasa raz stoja na námestí a mávajú slovenskou zástavou.
Škodoradosť týždňa podľa Petra Tkačenka
Keď sa Robert Fico dozvedel, že jeho justičný valec (asi) bude musieť počkať prinajmenšom do januára, napísal taký uvrešťaný hanopis na opozíciu a polovicu Slovenska, že sa dá len ťažko ubrániť ľahkému úsmevu.
Drobná nepríjemnosť podľa Nataše Holinovej
Ivan Korčok pod pódiom.
Ak si skutočne KDH presadilo svoje a úspešne zaprotestovalo proti Korčokovi ako rečníkovi na protestoch, azda by to chcelo aj vytiahnuť hlavu z piesku.
Teraz neprebiehajú žiadne obľúbené „hodnotové“ spory, naopak, nehrá sa o nič menšie ako o demokraciu. Zároveň je fajn, že sa Korčok zamiešal aspoň do davu (ako oznámil Richard Sulík na pódiu).
Neudalosť týždňa podľa Petra Tkačenka
Zvažovaná kandidatúra Štefana Hamrana. Určite sa nájdu traja-štyria dobrí ľudia, ktorí považujú občana Hamrana za zhmotnenie dobra a spravodlivosti, pre ostatných je to v lepšom prípade politicky angažovaný policajt, ktorý pod vplyvom niektorých prehnane angažovaných jednotlivcov uveril v svoju jedinečnosť. Nebude náhoda, že sa tak páči Igorovi Matovičovi.
Precenení týždňa podľa Zuzany Kepplovej
Časti opozície sa v ostatných dňoch vyslovene darí, ale v Smere by jej silu nemali zbytočne preceňovať. Nie, Šimečka s Hojsíkom naozaj nerozhodnú o zastavení eurofondov pre Slovensko. Hodnotenie situácie právneho štátu v jednotlivých krajinách sa azda nezakladá na listoch z opozície, ako sa nám to snažia nahovoriť v Smere. Predstava, že Európska komisia na povel slovenských opozičníkov zastaví krajine eurofondy, neobstojí ani na stránkach občianskych médií.
Zlomyseľnosť týždňa podľa Petra Tkačenka
Tomáš Taraba posiela Andreja Danka do prezidentských volieb. V nich totiž predseda SNS nemá čo vyhrať, dnes je naozaj ťažko predstaviteľné, aký elektorát by mu vlastne mal dať hlas. Ak sa spolieha na voličov SNS, tak tých sú najviac ak štyri percentá, zvyšok sú voliči Tarabu a podobne. Nie je ťažké dovtípiť sa, kto by z Dankovho fiaska mohol profitovať.
Naši noví kamaráti podľa Nataše Holinovej
Vlastne Ficovi noví kamaráti: Čína.
Slovami predsedu Smeru: „Vždy som rešpektoval právo každej krajiny vydať sa vlastnou cestou a nemienim z pozície malej krajiny plnej porušovania základných ľudských práv a defektov demokracie rozdávať akékoľvek múdrosti a lekcie.“
Čo nové, Visegrád podľa Zuzany Kepplovej
Prvé telefonáty staronového poľského ministra zahraničia ukazujú, že jeho najhorúcejšou prioritou nie je utuženie Visegrádu. Naša vláda si obnovu starej slávy tohto spolku z čias utečeneckej krízy môže písať do programu, no nadšený je zjavne len maďarský sused.
Poliaci sa cítia sebavedome, že Varšava bude ďalším miestom, kde sa bude tvoriť európska politika. Škoda, že pri tom nebudeme.
Citát týždňa podľa Zuzany Kepplovej
„Ak budeme zneužívať princíp jednohlasnosti, bude sa stále viac hlasov ozývať s otázkou, prečo vôbec potrebujeme rozhodnutia založené na konsenze.“ Litovský prezident dobre pomenoval, odkiaľ sa berie chuť siahnuť na právo veta.
Citát týždňa podľa Petra Tkačenka
„Ideme robiť to, čomu rozumiem.“
Andrej Danko pristúpil k nebezpečnému vyhrážaniu.
Citát II podľa Petra Tkačenka
„Ste prvý a zatiaľ jediný v celej tridsaťročnej histórii predstierania, kto dokázal otvoriť okná i dvere a vpustil čerstvý vzduch do plynovej komory korupcie, klientelizmu, protekcie a policajného šikanovania odporcov systému.“
Neznámy obdivovateľ v liste, ktorý Štefan Hamran v novembri považoval za potrebné sprostredkovať verejnosti.
Citát III podľa Petra Tkačenka
„Takéto veci nerobia ani potkani.“
Robert Fico so sebe vlastným šarmom o postojoch europoslancov opozičných strán.
Relaxačný kútik Zuzany Kepplovej
Zástupcovia koalície už neprišli ani do diskusnej relácie TV Joj. Kam až siahajú „nepriateľské médiá“?
