Väčšina ľudí sa počas celého života snaží kultivovať. Platí to aj pre jazykový prejav.
Na Slovensku sú však niektorí politici autenticky presvedčení, že keď sa im verejne a úplne nekontrolovane vyplavia z úst také prejavy, ktoré by svojou štylistickou a lexikálnou povahou mali byť súkromné, zvýši im to popularitu.
Zámerne sa vyhýbam slovnému spojeniu „štvrtá cenová“, pretože prirovnanie premiéra Roberta Fica k tejto kategórii by znamenalo jej urážku.
Včera sa opäť blysol a opozičných poslancov, ktorí sa obrátili na europarlament listom, označil za potkanov. Zámer zvýraznil použitím nesprávnej životnej formy s mäkkým i na konci.
Títo poslanci by mohli byť aj poctení, lebo človeka definuje aj jeho protivník. Nič to však nemení na skutočnosti, že dehumanizácia v jazyku môže mať fatálne následky.
Vráťme sa k všeobecne známym koreňom.
Najvýkričnejší prípad sa stal v Rwande. Vraždenie v roku 1994 patrí svojím rozsahom medzi najhoršie genocídy v 20. storočí – zaraďuje sa za holokaust, arménsku genocídu a vraždenie Červených Kmérov. Jej tvorcovia a plánovači perfektne pochopili, že úspech dosiahnu, ak vytvoria kolektívneho vraha. Normálne má však človek zábrany len tak zabíjať a tieto zábrany sa dajú odstrániť, keď plánovanú obeť dehumanizujeme v jazyku.
