Každý si má dávať úlohy, na aké stačí. Viacerí kolegovia si vzali za svoju osožnú úlohu zbúrať mýtus o penzistoch ako najohrozenejšej skupine občanov, ktorej treba všemožne pomáhať. Pritom je to naopak, penzistom príjem neustále rastie, a to v miere, ktorá je v rozpore s udržateľným rozpočtom.
Ťažká úloha, držíme palce!
Čo tu máme ďalej? Aha, nástojčivú tému udržania práva veta pri niektorých hlasovaniach na pôde Európskej únie. Z nejakých dôvodov sa totiž bez slovka odporu udomácnilo presvedčenie, že zachovanie tohto práva v terajšom rozsahu posilňuje slovenskú suverenitu. Nuž, je to presne naopak.
Orbán je v postoji k Ukrajine neoblomný, pred summitom ho presviedčali Scholz aj Macron Čítajte Frédéric Bastiat by povedal, že zdroj nedorozumenia je v tradičnom „čo vidieť je a čo vidieť nie je“. On síce hovoril o ekonomických aspektoch prerozdeľovania, ale v princípe táto analógia platí. Vidieť totiž je, že prídeme o právo veta proti postoju 26 krajín, zabúdame však, že 26 krajín stratí právo proti našim postojom.
A to sa oplatí.
Povážte, Slovensko sa v nejakej hypotetickej téme stane súčasťou širokého európskeho politického frontu, ktorý bude povedzme v rozpore so záujmami Francúzska. A táto krajina nebude mať silu spoločné rozhodnutie zvrátiť. To isté môžeme povedať o Taliansku alebo o Nemecku. Toto vraj oslabuje suverenitu?
Áno, keď sme vstupovali do Únie, ako jeden z jej výdobytkov, ktorý mal prebiť varovania pred stratou suverenity, sa prezentovala jednohlasnosť. Chápeme, prečo sa to vtedy v kampani používalo, ale nastal čas čestne si povedať, že z tejto proklamovanej výhody sa stala jedna z najväčších bŕzd EÚ.
Bez toho, aby sme sa ponárali do hlbších debát o tom, že suverénom nemá byť štát, ale občan, je dnes zrejmé, že z jednohlasnosti Slovensko nečerpá doslova nič. (Ak chce niekto vyťahovať „kvóty na migrantov“, podľa Lisabonskej zmluvy ani zmluvy z Nice sa ich veto netýka, preto ich aj svojho času ministri vnútra EÚ schválili.)
Niet rukolapnejšieho argumentu ako vydieranie Viktora Orbána, ktorý pre veto vydiera EÚ, najnovšie napríklad pri európskom balíčku hospodárskej pomoci Ukrajine.
Samozrejme, výsledkom budú aj rozhodnutia, ktoré sa väčšine Slovákov nebudú páčiť. Lenže aj prijatie neželaného rozhodnutia je veľakrát lepšie než neprijatie žiadneho.
Únia je často oprávnene kritizovaná pre nedostatočnú akcieschopnosť a ambivalentnosť. No ak túto kritiku niekto myslí vážne, veto členských štátov by malo byť preňho problémom, nie totemom.
