Okolo dátumu Ježišovho narodenia nie je jasno

Autor je teológ

K otázke, kedy sa narodil Ježiš, prináša staroveký učenec Klement Alexandrijský sériu odpovedí. A jedna z nich znie tak, ako keby chcela ospravedlniť tak často kritizovanú predčasnú vianočnú výzdobu v obchodných centrách, kde sa Vianoce oslavujú už od začiatku novembra.

Nebolo to 25. decembra

Podľa nej mohol Ježiš prísť na svet skutočne práve v tomto mesiaci, konkrétne 17. alebo 18. novembra. Naopak, je takmer isté, že sa to nestalo 25. decembra, keď sa jeho narodenie tradične pripomína.

„Mnohí špekulovali, že ak v noci Kristovho narodenia boli pastieri na pastve, muselo to byť na jar alebo v lete. Niektorí hovorili, že 20. mája, iní stanovili dátum na 19. alebo 20. apríla. Nikto poriadne nevedel,“ uvádza web Christianity.

Okrem 25. decembra teda máme na výber až tri dátumy (17. alebo 18. november, 19. alebo 20. apríl a 20. máj).

K ďalšiemu dátumu Kristovho narodenia, 6. januáru, sa prikláňa aj cyperský biskup a cirkevný otec Epifán zo Salamíny, podľa ktorého sa Ježiš narodil za úsvitu trinásť dní po zimnom slnovrate, a to za vlády Augusta, zrejme roku 2 pred naším letopočtom.

A napokon sa nám medzi spismi sv. Cypriána zachoval neautentický spis označovaný ako De pascha Computus o výpočte Paschy, ktorý je možné datovať do roku 243.

„Odkazy na Ježišovo narodenie sa tam odvodzujú od dátumu stvorenia a Ježišovho utrpenia. Autor spisu považuje za deň Kristovho utrpenia piatok 25. marca. Na základe rozvinutej číselnej alegórie potom dospieva k dátumu Kristovho narodenia v stredu 28. marca. Ak pripadá stvorenie na jarnú rovnodennosť, teda 25. marca v juliánskom kalendári, autor považuje za veľmi príhodné, aby sa Spasiteľ narodil na štvrtý deň na to, vo výročí stvorenia Slnka,“ píše Voprad.

Môžeme si teda vybrať medzi januárom, marcom, aprílom, májom, júnom a novembrom. Len ten december sa nikde neobjavuje. Prečo práve v kresťanskej tradícii nakoniec zvíťazil?

Spojenie v spoločnej radosti

Prvý zachovaný písomný záznam o 25. decembri ako dátume Kristovho narodenia je zrejme zmienka v tzv. Chrographé z roku 354, kde sa o tomto dátume hovorí ako o pamätnom dni Narodenia Pána.

Hlavný dôvod, prečo sa raná kresťanská cirkev priklonila nakoniec práve k tomuto dňu, spočíval zrejme v tom, že na december pripadali štyri hlavné rímske sviatky vrátane Saturnálií oslavujúcich vracajúceho sa boha Slnka, teda zimný slnovrat.

Prví kresťania tento sviatok jednoducho prevzali, len ho prispôsobili oslave príchodu Syna Božieho. Ako sa kresťanstvo rozširovalo ďalej do Európy, preberali ďalšie a ďalšie národy tento dátum, na čom mohol mať svoj podiel aj fakt, že zimný slnovrat bola významným a slávnostným dňom aj pre nich.

Každá národnosť potom s prechodom na kresťanstvo priniesla k oslavám najvýznamnejšieho kresťanského sviatku svoje vlastné zvyky. Napriek tomu je dobré si pamätať, že podľa Klementa Alexandrijského by sme si „šťastné a veselé Vianoce“ (slovo Vianoce pochádza zo staronemeckého When Nachten, teda svätej noci) mohli priať práve v novembri.

Vianoce nie sú najväčšie kresťanské sviatky, rozhodne však patria medzi najobľúbenejšie. V spoločnej radosti dokážu spojiť veriacich aj neveriacich. V Biblii sa nenachádza žiadny údaj, pomocou ktorého by bolo možné stanoviť dátum Ježišovho narodenia. Dôležitejšie je, že Ježiš priniesol spásu, ktorá je v objavení lásky.

Človek žijúci na prahu tretieho tisícročia priniesol do vianočnej zvesti príliš veľa hluku, tmy a strachu. Chápe vôbec ešte dôležitosť a význam tohto zimného večera?