Autor je komentátorom portálu noviny.sk
Robert Fico si berie späť svoju krajinu. Príležitosť získal v slobodných a férových demokratických voľbách, rozhodne sa však nechystá Slovensko demokraticky spravovať. Má v úmysle vládnuť. Autoritársky, alebo radšej autokraticky, ak sa bude dať.
Deň pred voľbami to ešte bolo možné odbiť ako „apokalyptickú“ prognózu, dnes je to iba opis banálnej reality, na ktorej nič apokalyptické nie je. Iba ďalší sivý slovenský deň. Azda trochu tmavší odtieň sivej, ale úplne čierne to predsa nebude.
Slovenská spoločnosť práve vyjednáva: veď to nebude až také zlé. Univerzálne platný výrok, lebo závisí výhradne od vás, aké zlé ešte strpíte.
Bude tak zle, ako za vojnového štátu, že pošleme desaťtisíce vlastných občanov povraždiť do cudziny a ešte za to štedro zaplatíme? Rozhodne nie. Keby bratia Rusi veľmi chceli konkrétnych jednotlivcov, možno by ich dostali, ale neexistuje dôvod, prečo by si objednávali súpravy dobytčích vagónov. Sami majú čo robiť, aby sa na ukrajinskom fronte pozbavovali toxických ľudských zdrojov, ktoré im kypia z väzení.
Možno by teda mohlo byť tak zle ako v päťdesiatych rokoch, s politickými procesmi? To je o trochu realistickejší scenár, ale vo veľmi oklieštenej verzii, bez vešania. Otvorené zabíjanie v mene štátu je celkom mimo reality. Iste, keby niekoho zlynčovala luza na ulici alebo by sa stal obeťou útoku extrémistov, mohlo by to vodcu formálne mrzieť a úprimne tešiť, ale či sa tak stane, nedokáže priamo ovplyvniť. Môže iba čakať a dúfať v najlepšie.
Mohlo by byť teda tak zle ako v čase normalizácie počas vojenskej okupácie Sovietskym zväzom? Mechanizmus bude určite podobný. Represia sa dotkne iba menšiny, väčšina sa normálne prispôsobí, ako sa prispôsobila aj ľudáckemu či komunistickému režimu. Jediný systém, ktorému sa prispôsobiť nedokázala, je liberálna demokracia. Sloboda sa však dá odmietnuť v slobodných voľbách a rozhodujúca väčšina to v tých ostatných urobila.
Klan sa postará
Otázka vlastne neznie, ako zle bude, ale komu bude zle. Obyvatelia Slovenska budú viac zomierať na liečiteľné choroby, ich deti budú chudobnejšie, pretože nenadobudnú vzdelanie, ktoré by im umožnilo uspieť. Štát môže skrachovať, ale pokles životnej úrovne bude aj bez toho garantovaný. Lenže „mať sa zle“ je veľmi subjektívna kategória.
Rozhodujúca časť populácie by mohla byť oveľa menej nespokojná ako dnes, nebude totiž každodenne prežívať pocity frustrácie z nenaplnenia nerealistických očakávaní. Blahobytná bude iba vrchnosť, to sa však od panstva priamo očakáva. Je zdrojom poddanskej hrdosti, že „môj gróf je bohatší ako tvoj“.
Dôležité je, aby sa sused nemal lepšie. Nikto sa už nebude cítiť ako lúzer, lebo nemá Mercedes triedy G a ešte nebol na Maldivách. Kde má splachovací záchod iba gubernátor, je so svojou kadibúdkou každý spokojný.
Čo sa deje na Slovensku, nie je žiadna apokalypsa. Práve naopak, je to návrat k stáročiami overenej norme, k osvedčenému spôsobu prežívania v istotách klanovej spoločnosti.
Vždy sa nájde bývalý spolužiak, bratranec, susedov syn na ministerstve. Vybaví, zariadi, otvorí dvere, prihovorí sa. Stavebné povolenie na masovom hrobe, nový bedrový kĺb mimo poradia, štátna zákazka na vykopanie jamy a druhá na jej zasypanie, zastavenie trestného stíhania, nič nie je nemožné. Každý si dokáže vybaviť niečo, na čo neexistuje nárok, keď sa mu pri tom nepletú pod nohy funkčné inštitúcie.
Keď sú nefunkčné, môže sa síce stať, že sa nedomôže niečoho, na čo nárok má, ale nadobúdanie nárokovateľných vecí, ktoré môže mať úplne každý, ešte nikomu nedalo pocit uspokojenia. Aj sloboda je preto považovaná za bezcennú, lebo ju dostal každý, celkom zadarmo, bez boja a protekcie.
Prirodzený vývoj
Robert Fico sa nechopil moci násilím ani podvodom. Rozumie svojej krajine ako málokto, v slovenskej politike nemá konkurenciu. Preto opäť dokázal zvíťaziť v slobodných a férových voľbách. Kto dokáže čítať ich výsledok s funkčnou gramotnosťou, vie, že krátka epizóda fejkovanej demokracie sa skončila.
Koho realita priveľmi škrie, môže pred ňou naďalej pevne zatvárať oči, nie je to síce zdravé, ale ani zakázané. Vyviňovať svojich blížnych zo zloby hlúposťou je však samo osebe hlúpe.
Masa ľudí, ktorá si vyberala súčasný slovenský politický režim, nepredstavuje mentálnu subnormu, ale dominantnú spoločenskú objednávku. Každý je trochu iný, s odlišnými hodnotami, záujmami a osobnými preferenciami, ale ako spoločenstvo ľudí sme práve takíto.
Keď sa zíde na námestí pár tisíc ľudí, pôsobí to impozantne a povzbudzujúco, no v prepočte na volebné lístky sú zanedbateľní. Obzvlášť, ak do najbližších volieb zostávajú štyri roky.
Toto naozaj nie je kvantová fyzika, bolo vopred jasné, že Robert Fico musí konať rýchlo, a teda aj špinavo. Čím je jeho postavenie slabšie a krehkejšie, tým rýchlejšie a špinavšie, aby ho ďalšie voľby nedokázali ohroziť, nech by už boli kedykoľvek.
