Viaceré časti rozhovoru v relácii NAOSTRO s Romanou Tabák boli na prvé počutie, ako takmer vždy, zábavné. Na druhé, ako takmer vždy, smutné.
Rozhovoru aj samotnej respondentke slúži ku cti, že sa dotkli tém, ako sú poruchy príjmu potravy a duševné zdravie, menej však návody, ako ich riešiť. Športovkyňa a politička napríklad vraví, že (pozor, spoiler!) odmietla „psychiatrické lieky“ a vystačila si rozhodnutím a vierou.
Ešte väčšiu pozornosť však vyvolalo odhalenie, že Tabák vie, ako sa z tenistiek „stávajú“ lesby. Asi nikto nečakal, že sa rozrozpráva o genetickom základe, súhre viacerých vrodených, a teda nemenných génoch. Tabák dokonca nehovorila ani očakávané historky o móde alebo zlých vzoroch.
Dôvodom, ktorý prinajmenšom v troch prípadoch videla na vlastné oči, sú slabo dotované turnaje, na ktorých nie sú chlapci. „No a tie ženy sú osamelé. Cestujú samy. Buď sa stanú lesbami, lebo medzi sebou začnú hľadať lásku, alebo sa zaľúbia do trénera,“ povedala.
Tabák sa momentálne nachádza v politickom medziobdobí a vystupuje len ako verejne známa osobnosť a bývalá športovkyňa. Nie je však tajomstvom, že s najväčšou pravdepodobnosťou bude pôsobiť na novom ministerstve cestovného ruchu a športu.
A práve preto by sme nad touto vetou nemali mávnuť rukou ako nad ďalšou bizarnou hláškou. Ukazuje totiž, že nejde len o nepochopenie základov homosexuality, ale, že jej, žiaľ, uniká aj zásadná téma sexuálneho zneužívania v športe.
To, čo Tabák nazýva hľadaním lásky medzi sebou alebo zaľúbenie sa do trénera, sú dve odlišné veci. A čuduj sa svete, ani jedna nemá až tak veľa spoločného s osamelosťou.
Kým nadväzovanie vzťahov s rovesníkmi akéhokoľvek pohlavia je vec nanajvýš prirodzená, pri tej druhej by človeku mali blikať všetky kontrolky. Najmä vtedy, ak to prvé vyznieva v kontexte rozhovoru ako problém a to druhé ako konštatovanie.
Štatistiky sú v tomto smere jasné a veľmi neúprosné. Drvivá väčšina zneužívania a sexuálneho násilia na deťoch je páchaná ľuďmi, ktorých dieťa pozná. A popri rodine a rodinných známych zohrávajú v tomto smere veľkú úlohu ľudia, ktorí sú s deťmi v častom, blízkom kontakte a sú im v nadriadenom postavení. Napríklad tréneri. Dobre známe sú aj fakty, že nejde o lásku či osamelosť, ale o zneužitie moci voči dieťaťu.
Je veľmi pravdepodobné, že Romana Tabák si to neuvedomuje, ani ako bývalá športovkyňa, ani ako politička, ktorá bude do značnej miery ovplyvňovať podobu športu, a teda aj detských športových aktivít u nás.
