Keďže nášho obľúbeného politického žraloka len neradi obviňujeme z hlúposti či absencie vkusu, zostáva nám len predpokladať, že Andrej Danko je tajným agentom opozície v koalícii. Ak totiž vylúčime prvé dva varianty, ťažko inak vysvetlíme jeho nápad porátať sa s opozičnou obštrukciou obmedzením rozpravy.
Keby tento nápad opustil intravilán mysle nášho obľúbeného predsedu SNS a našiel by si uplatnenie v realite, mohol by byť popri občianskom odpore a ľútom opozičnom boji v parlamente ďalšou banánovou šupkou, ktorá síce koalíciu neprivedie do hrobu, ale aspoň si vďaka nej rozbije nos.
Lebo čo si budeme hovoriť, protesty sú osožné takpovediac dovnútra aj navonok, ale koalícia s nimi musela počítať a ťažko ju zastavia. Niečo podobné platí pre obštrukciu, ktorá môže byť za cenu mimoriadneho nasadenia aj mimoriadne účinná, a teda mimoriadne otravná, ale nevyhnutne má koniec.
Ale odmietavé slovo Ústavného súdu je už iná káva.
Múdre ústavnoprávne hlavy totiž hovoria, že samotné skrátené legislatívne konanie by pred Ústavným súdom pravdepodobne ako dôvod na zrušenie novely trestných kódexov neuspelo. A to napriek tomu, že je to skrátenie očividne neopodstatnené a jeho argumentačný substrát formálny, absurdný až lživý.
V tomto smere sa Ústavný súd usiluje stáť bokom od politických prekáračiek. Trochu iné to je v prípade, ak sa parlamentná väčšina v súbehu so znásilnením legislatívneho procesu dopustila aj ďalších deliktov.
Pri probankrotovom balíčku Igora Matoviča to napríklad bolo obídenie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá má svoje miesto priamo v ústavnom článku o dlhodobej udržateľnosti hospodárenia.
No a obídenie opozície, respektíve výrazná marginalizácia jej možností vyjadriť sa k takým zásadným a hlbokým návrhom by výrazne posilnili nádeje prípadných sťažovateľov na Ústavnom súde. A to napriek tomu, že ako sme si povedali o zmene „drogových paragrafov“, nie všetky zmeny musia byť nutne patologické.
Na pováženie je už aktuálne schválenie nonstop rokovania parlamentu, čo vlastne nie je nič iné než snaha dotlačiť opozičných poslancov k hranici ich fyzických schopností. Také čosi sa robieva a dá sa pochopiť pri jednotlivých bodoch programu, ale ako systémový prvok je to jednoducho šikanovanie.
